svet, dali ho do drevenej rakve," hovorí Mgr. Ján Bencúr (na obr.), učiteľ slovenčiny na Základnej škole na Ulici Mirka Nešpora v Prešove, ktorému drevo učarovalo.
"Od počiatku som mal vzťah k drevu. Svoje detstvo som prežíval v blízkosti sútoku Slaného potoka a Sekčova. K starým vŕbam som mal teda čoby kameňom dohodil. Zručnosti som zdedil od svojho otca a najmä od deda."
Detstvo strávil tento učiteľ najmä v otcovej dielni a pri rieke.
"Ako chlapec som sedával pri Sekčove a vreckovým nožíkom strúhal bakule, hokejky a rôzne píšťalky."
V dospelosti sa Ján Bencúr, okrem pedagogickej práce, venoval reštaurovaniu starožitností, no zvlášť ho zaujali ľudové betlehemy. Najmä český betlehem třebechovický a betlehem Jozefa Pekaru v Rajeckej Lesnej, ktorý je svetovým unikátom.
"Páčia sa mi jeho slová, že betlehem by nepredal za žiadne doláre. Myslím, že by predal sám seba," vraví J. Bencúr, ktorý by svoje betlehemy tiež nepredal, aj keď už o ne bol záujem zo zahraničia.
Sústavu štyroch pohyblivých betlehemov vytvorených Jánom Bencúrom mohli obdivovať žiaci i návštevníci školy.
Za hranicami Slovenska, dokonca i za oceánom, sa nachádzajú niektoré drobné výtvory majstra Bencúra, vyrobené z dreva alebo rohoviny. Úspešné sú najmä črpáky, ktorých vytvoril niekoľko, no samotnému mu ostali len dva. Ján Bencúr tiež mieni reprezentovať Slovensko na výstave európskych remesiel a mrzí ho, že "za lacný groš vyvážame zo Slovenska prvotriedne drevo".
Jeho sústava štyroch betlehemov, ktorú vystavoval v škole, nás zaujala.
"Môj pohyblivý betlehem, na rozdiel od iných, nie je závislý na jednom motorčeku, takže jednotlivé diely sa môžu rozoberať, prenášať," predstavuje svoj výtvor skladajúci sa z dvoch tematických celkov - z náboženského a svetského motívu.
Prvý betlehem tvorí maštaľ s Ježiškom, Pannou Máriou a Jozefom. Pri nich sú kravičky, somáriky, pastieri, drevorubači, ovečky a veľa ďalších postáv.
"Dominantou pohyblivého betlehemu je solivarský Gapeľ. Ide o technickú pamiatku, ktorá je európskym unikátom," vraví Ján Bencúr, ktorý vysvetľuje, prečo gapeľ ťahajú štyri páry volov.
"Predtým ho ťahali koníky, no tie boli slabé. Soľanka sa ťažila z hĺbky 135 metrov, k čomu boli ušité kožené vrecia s obsahom okolo sedemtisíc litrov," vysvetľuje učiteľ, ktorý spomína aj úsmevnú príhodu od svojich žiakov, ktorí si najprv mysleli, že ide o "kravičky na kolotoči".
Ďalším dielom z betlehemovskej sústavy je kováčska dielňa. Zostavená je z kúskov orechového dreva, čo imituje štiepaný kameň. Kováčske vyhne stáli pri potoku, preto je ďalším dreveným objektom práve mlynský náhon, ktorý aj rapoce.
"V dome sedí starenka, ktorá pradie, starček navíja nite, vedľa ďalšia starenka múti maslo. Všetko je v pohybe," opisuje svoje dielo majster Bencúr, podľa ktorého ide zároveň o "živú učebnicu života našich predkov".
Zaujímalo nás, ako dlho pracoval na sústave štyroch betlehemov a či mal pomocníkov.
"Robil som to sám, už sa ma pýtali, kto robil postavičky a kde sa dajú kúpiť."
Kováčsku dielňu začal J. Bencúr vyrábať v polovici februára toho roku a ukončil ju koncom augusta.
"Dala mi zabrať," prezrádza.
Keď dal verejný sľub, že do konca roka urobí aj Gapeľ, usiloval sa ho dodržať.
"Trvalo mi to pár mesiacov. September bol ťažký, tak som šturmoval, spolu s učením som robil 18 hodín denne, bola to drina," opisuje prácu na tomto objekte, ktorý začal pripravovať 1. septembra a začiatkom decembra ho skutočne dokončil.
Zvyšné dva objekty pochádzajú ešte z minulého roku.
Jána Bencúra sme sa spýtali aj na následovníkov. Tvrdí, že medzi svojimi žiakmi ich má, zháňajú si lipové drevo, no občas je problém v tom, že si pokúpili najlacnejšie čínske nástroje, s ktorými sa porežú a potom vravia, že sa to nedá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
