balkóne nachystaný stromček, čakajúci na svoj sviatočný šat. Ten im vydrží niekoľko dní a skončí ležiaci pri nádobe na odpadky. Už niekoľko rokov, odkedy sa na trhu objavili umelé náhrady za "živý" stromček, sa mnohí stretávajú s dilemou, čomu dať prednosť. Dnes vychádzame v ústrety práve takým, ktorí doposiaľ dávali prednosť prírode a uvažujú nad zmenou. Avšak akokoľvek dokonalá podoba z plastu im akosi nevonia. Predsa nejaká umelina ťažko nahradí symbol Vianoc, voňajúci ihličím.
Naša ponuka pre domácich majstrov spočíva v akomsi kompromise - stromček bude "živý", každý rok takmer navlas rovnaký a nebude ho treba v lese vyrúbať. Podmienkou je, aby ste v tomto roku mali živú verziu. Po skončení vianoc stromček zbavíme vetvičiek tesne pri kmeni. Takisto z kmeňa odstránime ihličie, aby sme nepoškodili kôru a kmeň necháme dôkladne vyschnúť. Netreba sa ponáhľať, máme rok času.
Miesta, odkiaľ vyrastali vetvičky pekne začistíme, bez toho, aby sme poškodili kôru. Na ihličnatých stromoch vyrastajú hlavné vetvy z tzv. praslenov. Každým rokom podrastú o jeden praslen, teda narastie kmeň o približne 30 cm, okolo sa vytvorí ružica vetvičiek. Ich počet je nepravidelný, záleží od druhu stromu, ale aj od podmienok v ktorých vyrastal. Na kmeni medzi praslenmi dorastajú vedľajšie vetvičky, niektoré iba s jedným konárikom, iné košatejšie. Platí to najmä pre smrek a jedľu, borovica je chudobnejšia na vetvy, zato si to vynahradí dĺžkou ihličia.
Počet vetvičiek na ružiciach praslenov je však závislý aj od poradia zhora nadol. Najvyšší, teda najmladší praslen nazývame vrcholec. Pri pekných stromčekoch by ho mali tvoriť aspoň štyri vetvičky na ružici, v prostriedku čnie pružný tenký kmeň. Ak je veľmi dlhý, jeho dĺžku upravujeme kvôli tzv. špici alebo hviezde, ktorá patrí k základným tradičným ozdobám. Kmeň sa smerom nadol kužeľovito rozširuje a počet vetvičiek na jednotlivých praslenoch narastá.
Keď máme takýto kmeň zbavený konárov a miesta odkiaľ vyrastali sú upravené do čistých plôšok, vyvŕtame v týchto miestach otvory. Hrúbku vrtáku volíme približne podľa priemeru vetvičiek, v zásade by sme mali vystačiť s vrtákmi od č.4 do č.10 pri spodných praslenoch. Smer vŕtania nie je kolmý na kmeň, ale napodobňuje smer rastu pôvodných konárov, teda od kolmice na kmeň to bude asi 10 - 15° (obr. 1).
Takto upravený kmeň v podstate môžeme odložiť kamsi do komory než príde jeho čas, ale ak by zavadzal, dá sa upraviť na rozkladací. Rozpílime ho na niekoľko kusov, podľa toho, aký je vysoký a z koľkých praslenov pozostáva. Razy sú kolmé na kmeň, približne v polovici medzi jednotlivými ružicami. Dosiahneme tak niekoľko kusov s dĺžkou asi po 30 cm, nemusia byť presne rovnaké. Do týchto dielcov v smere osi vyvŕtame diery. Vyžaduje si to presnosť, preto rozkladací stromček odporúčame skôr skúsenejším domácim majstrom. Ak by sme sa dopustili nepresností pri vŕtaní, kmeň by vybočoval z osi. Diery sú z oboch strán kusov, s výnimkou spodného - najhrubšieho, ktorý má dolný koniec v stojane, a najtenšieho horného, ktorý tvorí vrcholec. V dolnej časti použijeme na diery vrták č.13, v hornej časti by to mala byť aspoň osmička. Hĺbka dier je asi 5 cm. Podľa priemeru vrtákov si zadovážime aj drevené tyčky z tvrdého dreva, môžu byť aj kovové rúrky (hliník, mosadz, oceľ...).
Tyčky napílime na 10 cm kusy, ktoré zasunieme do dier na horných koncoch dielov kmeňa. Bez tyčky teda zostane iba vrcholec. Tyčky zafixujeme v dierach lepidlom, kmeň potom jednoducho poskladáme nasunutím príslušných horných dielov (obr. 2).
Pred budúcimi Vianocami postačí kúpiť na trhu alebo na najbližšej lesnej správe dostatočné množstvo čerstvej čečiny, ktorú roztriedime podľa veľkosti. Čečina by mala byť rovnakej kvality, podľa možnosti z jedného stromu. Jednotlivé kusy upravíme na požadovanú veľkosť a na koncoch zastrúhame tak, aby sa zmestili do otvorov v kmeni. Začneme od dolnej ružice, do ktorej použijeme najväčšie a najhrubšie konáre čečiny. Postupujeme nahor stále menšími vetvami, až na vrcholec, kde zasunieme do vrcholcovej ružice po obvode najtenšie konáriky. Tenké jednoduché vetvičky zasunieme aj do otvorov medzi praslenmi (obr. 3). Čečinu si zabezpečíme radšej vo väčšom množstve, aby bolo z čoho vyberať, zvyšné vetvičky môžeme použiť na sviatočný stôl do vázy. Stromček tak po roku znova ožije takmer v pôvodnej podobe, dokonca ho môžeme formovať podľa vlastných predstáv. Na smetisku po sviatkoch skončí iba niekoľko suchých konárov čečiny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
