bol Alfonz Mucha (1860-1939). Na snímke je pôvodný návrh lícnej strany päťstokoruny. Na druhom obrázku je pôvodný Muchov návrh desaťkoruny z roku 1919. Väčšinou sa medzi návrhmi a realizovanými platidlami objavujú dosť značné rozdiely. Je to zaujímavé najmä preto, lebo štátovky prvej emisie z roku 1919 sú veľmi vzácne a vyhľadávané. Poďme sa teraz pozrieť na jednotlivé detaily týchto dvoch návrhov.
Ak si všimneme návrh desaťkoruny, tak nás upúta vysoký kontrast. Realizovaná desaťkoruna je tlačená kníhtlačou, farebná gradácia je úplne potlačená. Platidlo pôsobí veľmi zlým dojmom. Ak by sa bol zachoval pôvodný kontrast, Muchovo dielo by bolo viac vyniklo. Vysvetlenie tohto problému je veľmi jednoduché. Desaťkorunové štátovky sa tlačili kníhtlačou, čo práve nie je najdokonalšia tlačiarenská technika. Technika tlače síce nie je najmodernejšia, ale desaťkoruna už v roku 1919 bola chránená vodotlačou, no napriek tomu patrí medzi najviac falšované platidlá z obdobia prvej ČSR.
Na ďalšej snímke môžeme vidieť návrh Muchovej päťstokoruny z roku 1919. V porovnaní s realizovaným platidlom z návrhu chýba číslica "500", v podklade bankovkového poľa a v spodnej časti. K potlačeniu gradácie došlo aj u päťstovky, no rozdiel nie je tak badateľný, ako u desaťkoruny. Návrh je z výstrižkov, podklad je tlačený kameňotlačou. Podtlač pod nápismi chýba, lebo text je na prúžkoch papiera dodatočne prilepený. Návrh svoje poslanie splnil, táto technika bola na svoju dobu vyhovujúca. Muchova päťstokoruna patrí medzi najviac falšované československé platidlá. V dobe platnosti bolo zadržaných asi šesťdesiattisíc falzifikátov typu Mészároš. Originály päťsto korún sú veľmi vzácne, pre zberateľov takmer nedostupné. Vysoko sa cení aj falzifikát typu Meszároš, ktorý je veľmi vyhľadávaný. Zberateľská hodnota originálu je trhová, hodnota falzifikátu v zachovalosti N/N sa pohybuje okolo desaťtisíc korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
