Korzár logo Korzár
Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Vianočné zvyky zemplínskych Sotákov prežili stáročia

Ľudová slovesnosť zemplínskych Sotákov bývajúcich na území severovýchodne od Humenného v údolí Laborca, Udavy a Cirochy, má svoje bohaté tradície. S

rytmom modernej doby sa rýchlo stráca. Život je dnes iný ako v dobách minulých. Iný je v materiálnej i duchovnej kultúre. To je začiatok poznania, ktoré nás zaväzuje k povinnosti vrátiť sa k zvykom našich predkov, aby sme na minulosti ukázali prítomné, ktoré dýcha vôňou nevídaných slobôd a prejavmi našej lásky k Božej Majestátnosti. Preto z úcty k môjmu ľudu a z úcty k jeho tradíciám, siahnime po záchrane folklórneho prejavu sotáckeho ľudu skôr, než sa na neho zabudne celkom.

Pred Štedrou večerou

Ráno na Štedrý deň gazdiná položila na dvor starú železnú obruč zo suda a nasypala do

nej kukuricu a pšenicu, pričom ani raz nezavolala na sliepky, to aby ju nepočula vyšná ani dolná gazdiná. Tá by odvábila sliepky k svojim a mala by viacej vajíčok. Do obruče dávala kukuricu preto, aby sa sliepky držali pokope a nechodili znášať do cudzieho dvora. Pred večerou gazdiná zobrala šechtár a išla k potoku (jarku), ktorý tiekol cez valal. Dvakrát nim zakývala nad vodou a tretíkrát ho ponorila do vody so slovami : Ňeberu vodu ale šmetanku! To preto, aby v dome bolo masla a mlieka po celý rok. Šechtár s vodou postavila k stolu a vhadzovala do neho z každého jedla jednu lyžičku. Pred večerou gazda s gazdinou so sviečkou v ruke išli do chlieva, aby sa z vianočných dobrôt ušlo niečo i nemým tváram. Na najkrajšej poduške niesli upečený "poplanok", vo vnútri ktorého bol cesnak a med. Cesnak preto, aby bol statok zdravý po celý rok a tučný ako tá poduška. Z chlieva sa vracali s veľkým otepom slamy a cepami. Slama spríjemňovala idylu Vianoc. Hlinené dlážky sa takto premenili na zlatý slamený koberec. Pri vstupe do izby gazda pozdravil a zavinšoval : Vinčuju vam ščešľivi svijatki na to Boži narodzeňe, aby sce mali veľo radosci, malo banosci, u poľa hojnu urodu, u doma prichodu, u sušedov prijazeň a abi sce še po šmerci s tim Ježiškom, ktori še o pounoci narodzi, muhľi v slave nebeskej še radovac. To vam vinčuju.

Na otep slamy si najprv sadla stará babka, rukami si chytila "čubok" vlasov a so slovami - čubati kuročki -, ktoré trikrát vysloví, prosí sliepky, aby znášali vajíčka po celý rok. Slamou potom vystlali predňu chižu i kucheň. Predtým dlážku vyzametali, smetie nechali v kúte (vyniesli ho až po Vianociach spolu so slamou). Počas zametania jedna z najmladších členov rodiny stále obchádzal okolo zametajúcej babky, ktorú trikrát oslovil: Co mecice? Babka mu odpovedala: Blichi i bloščice a i chrobački, naj voňi idu na rusnački! To znamená k našim susedom, gréckokatolíckym Rusínom i pravoslávnym, ktorí slávili Vianoce dva týždne neskôr.

Vianočné jedlá a stromček

Pred večerou si každý člen rodiny umyl ruky v nádobe, v ktorej boli mince. To preto, aby každému nikdy nechýbali a boli bohatí. Po umytí poutierali ruky do červeného uteráka, aby boli pekní, červení a zdraví. Skôr než sa začalo jesť, hlava rodiny, gazda, porozhadzoval hrach a orechy do kútov izby - vraj pre anjelikov. Večera začala zapálením hromničky a bozkávaním chleba - kračúna. Uprostred neho bola malá fľaštička s medom, cesnak a posýpaný mak. Kračún sa jedol až na Nový rok. Všetkých jedál bolo najmenej deväť, najviac dvanásť. Boli to med, cesnak, oblátky (oštije), kapustnica, hríbová (kozarová) polievka, fazuľa, hrach, bôb, omáčka zo sliviek, omáčka z tatarčenej múky, pirohy, opekance s makom (fučki). Množstvo a výber bol v každej rodine iný, podľa tradície. Kapor pribudol až neskôr. Pred jedením stará babka alebo mamka poznačila čielka detí prstom namáčaným v mede

A pitom riekla: Coby / aby vas chlapci / dziučeta tak ľubiľi jak pčolki mjat / med ! Vianočný stromček bol obyčajne smrekový a priviazaný na povale. Nebol ozdobený guľami, kolekciami a rôznymi konfetami ako dnes. Zdobili ho iba najkrajšie jablká, orechy, papierové retiazky, medovníkové ozdôbky.

Vianočný stôl

Mal nezabudnuteľné čaro. Bol prikrytý senom, na každom rohu boli strukoviny a obilie, ako symboly dobrej úrody. V prostriedku bol kračún a vedľa neho hromnička (svieca). Pod senom vo vreckovke boli peniaze. Veľa toho bolo aj pod stolom. Gazda ako hlava rodiny pod neho dal voňavé seno, sekeru a hrubú reťaz, ktorou obtočil nohy stola. Seno znamenalo pašu, sekera mala zabrániť, aby sa pastierom nerobili na nohách pľuzgiere, keď pôjdu za dobytkom a na cudzích pasienkoch aby ich hájnici nechytili, ale znamenala aj silu. Reťaz symbolizovala jednotu rodiny. Pod stolom boli aj železá z pluhu, aby zem dobre rodila. Pod stôl kládli naši predkovia aj hus, ktorú chlapci pomazali s medom. To preto, aby si ju viac všímali gunáre a chlapci boli dobrí husiari. Dyňa bola symbolom hojnej úrody, vreteno a priadza pripomínali, aby bolo po celý rok dosť kurčiat. Pri stole bola aj "bodnička", maselnica, dbanka a každý sa jej musel dotknúť, aby bolo dostatok masla. Iný zvyk sa zachoval s miešaním obilia, ktoré bolo na stole. Na zmiešané obilie položili misu, a ktoré zo zŕn sa jej prilepilo na dno, toho sa malo v budúcom roku najviac urodiť.

Po Vianociach z izieb povynášali slamu, izby vyzametali a drobné smeti i so slamkami, najstaršie dievča vynieslo na cestu. Koľko ľudí prešlo cez vyhodené smeti, toľko pytačov dievča bude mať.

Zvyky sú zvyky a tradícia tradíciou. Vedzme však, že každá z tradícií predstavuje nesmierne duchovné bohatstvo našich starých otcov a materí. S úctou ho zveľaďujme a odovzdávajme s láskou tým, ktorí žijú, i tým, ktorí prídu po nás.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  2. Vitajte v postapokalyptickom svete
  3. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  9. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  10. Bezbariérové vozidlo
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 959
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 927
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 14 405
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 676
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 696
  6. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 10 917
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 592
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 562
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 367
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 137
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus: Slovensko má denné maximum nakazených, v hre je lockdown (minúta po minúte)

Nakazených koronavírusom na Slovensku je 25 100 osôb. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Premiér Igor Matovič po stredajšom rokovaní vlády.
Česko má najvyššie tempo nárastu šírenia nákazy spomedzi okolitých krajín.

Čo musíte vedieť o celoplošnom testovaní? Ministerstvo zverejnilo postup

Testovanie na koronavírus sa uskutoční počas troch víkendov.

Testovanie ľudí pred nemocnicou na Kramároch.
Momentka z Giro d'Italia 2020.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop