Nakoniec to všetko dobre dopadlo. Zlato je už v bardejovskom Klube silového trojboja a kulturistiky Matej.
Už pred šampionátom došlo k situácii, keď nebolo isté, či pocestuje a na tieto chvíle spomína takto: "Ja som stále dúfala, že pôjdem, ale nakoniec sa to vyhrotilo a definitívne mi povedali, že neidem. Mala som pripravenú ďalšiu alternatívu, že pôjdem na silový trojboj, ale o pár hodín mi volal reprezentačný tréner Miroslav Patro, že vybavila sa letenka a že idem. Len musím cestovať do Bratislavy a vybaviť si víza. Vyzeralo to ako žart, ale nakoniec som formality stihla a cestovala, hoci sama." O samotnom lete Eva Svjanteková hovorí takto: "Cesta bola dosť únavná. Dvadsaťšesť hodinový let a v Malajzii čakanie celý deň na ďalšie lietadlo bolo náročné. Bolo to aj dobrodružné, lebo som cestovala sama. V stredu večer som konečne bola v hoteli. Súťaž ma čakala v piatok doobeda. Mala som jeden a pol dňa na aklimatizáciu. Cítila som sa vo veľmi dobrej forme. Bola som z toho prekvapená. Celý deň som spala, potom som si pozrela mestskú halu, kde bola súťaž, prešla som sa po meste Christ Church. Potom sme sa išli s výpravou Česka odvážiť, aby sme vedeli ako to je s našou hmotnosťou."
Keďže naša majsterka sveta bola bez doprovodu, pomáhali jej priatelia z českej výpravy. "S Čechmi sme boli dohodnutí. Urobil to náš ďalší tréner Pavol Müller. Prišli za mnou, že mi pomôžu a ja som sa na nich spoliehala. Môžem povedať, že mi veľmi pomohli, podporili ma nielen psychicky, ale pomohli mi aj pri samotnej súťaži. Bez ich pomoci by som si sama neporadila, lebo dres na tlaky by som si sama neobliekla. Ešte na drepy by sa dalo" oceňuje pomoc naša úspešná športovkyňa. O samotnej súťaži v hmotnosti do 44 kg spomína s úsmevom, veď sa skončila zlatým dekorovaním: "Najviac som sa obávala Nemky Friedrichovej. Nevedela som, ako na tom je, lebo nebola na ME v Lotyšsku. Prekvapila Japonka, ktorá si dala základ len 77 kg a vytlačila 82,5. Najprv si dala 85, ale potom taktizovala a bojovala o medailu, čo sa jej podarilo. Ja som zvládla 87,5 a na tretí pokus mi rozhodcovia neuznali 90-ku. Rozhodcovia neboli jednoznační. Nemec to uznal, ďalší dvaja z Ázie nie. Český tréner Hosirka mi povedal, že pokus bol taký istý ako dva predchádzajúce. Neviem čo to bolo, ale uznávali aj také pokusy, ktoré nemali byť platné. Musím však pochváliť organizáciu na pódiu, bola perfektná. Nakladači i servis kmitali a všetko bolo na jednotku. To som ešte nevidela na žiadnej súťaži." Svetový rekord Evy Svjantekovej má hodnotu 97,5 kg a jej najbližším cieľom je dokázať vytlačiť 100 kg a keby jej 90-ku na Novom Zélande uznali, čo mala pripravené ďalej o tom hovorí: "Na štvrtý doplnkový pokus by som si dala 98 kg, čo by bol svetový rekord, ale v tomto roku som rozmýšľala aj o stovke, ale stačilo by aj tých 98. Na budúci rok je najprv domáci šampionát, potom ME. 100 kg by som chcela vytlačiť. Možno to bude na budúci, možno v roku 2003, keď v Trenčíne budú majstrovstvá sveta." K svojej tohtoročnej výkonnosti dodala: "Obhájila som oba minuloročné tituly a zasúťažila som si aj v silovom trojboji na MS, kde som získala malú zlatú medailu v tlaku na lavičke, takže to bolo vynikajúce a zatiaľ mi šťastie praje."
A čo všetko je potrebné urobiť, aby niekto mohol rozvíjať svoje nadanie a dobre reprezentovať? "Najviac mi pomáha pán Matej, prezident klubu, ktorý mi umožňuje cvičiť v posilňovni a využívať regeneráciu. V tomto roku mi pomohlo aj mesto, keď prispelo sumou 15 000 Sk na ubytovanie na MS, takže aj s tými drobnými financiami sa to dalo zvládnuť. Na tejto robote ma priťahujú najmä ľudia, ktorých spoznávam na medzinárodných súťažiach. Sú z iných krajín a kultúr a ja spoznávam stále čosi nové. Aj keď na Novom Zélande som toho veľa nevidela, ale pohľad z lietadla, či prechádzka mestom je čosi nádherné. S vrcholovým športom som začala až po dvadsiatke, ale vyskúšať niečo nové nikdy nie je neskoro. Ale čím je človek mladší, tým viac a pravidelnejšie by mal športovať." Takto pozýva k pohybovým aktivitám majsterka sveta a Európy Eva Svjanteková.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
