Deviata kapitola - osobnosť trénera, jeho prínos pre mužstvo, správanie sa a metódy
Spišská Nová Ves - V čase vianočnom si rozoberieme trochu futbal z pohľadu výberu osobností trénerov, ich športový prínos pre svojich zverencov, celkové zhodnotenie práce svetových a slovenských kormidelníkov. Začnem históriou. Slávny klub Real Madrid dlho viedol svetoznámy tréner Helenio Hererra. Ajax Amsterdam v najväčšej sláve viedol Rinus Michels. Títo tréneri určovali trend a vývoj európskeho futbalu. Veď Ajax, ako prvý, začal hrať tzv. totálny futbal - všetci dopredu a všetci dozadu. Dnes ho nazývame prelínanie blokov. Je však potrebné vyzdvihnúť prácu týchto kormidelníkov, ktorí mali vo svojom mužstve vhodné typy hráčov, ochotných aj v tréningu plniť ich zámery. Neslobodno však zabudnúť na veľkého stratéga nemeckého trénera Helmuta Schöna, ktorý dokázal s individualitami ako Beckenbauer, Müller, Hönnes dlhé roky držať nemeckú reprezentáciu na špici. Pozornosť si zaslúži ešte Valerij Lobanovskij, ktorý s dnes už ukrajinským Dynamom Kyjev úspešne pôsobil na európskych trávnikoch. Zo súčasných trénerov udávajú tón Alex Ferguson z Manchestru United, Van der Gal, Trapatoni, Höldfielz. Momentálne určujú vývoj futbalu francúzski tréneri Huleir a spol., pretože sa dokázali presadiť v anglickej lige a tá je hodnotená ako najlepšia v Európe.
V bývalom Československu bolo množstvo skvelých trénerov, ktorí vychovali v 60. a 70. rokoch skvelú generáciu futbalistov. Spomeniem aspoň niektorých - Borhy, Kačáni,Jačiansky, Vičan, Malatinský, Moravec, Ježek, Vengloš a ďalší, z hráčov aspoň niektorí - Schrojf, Popluhár, Buberník, Jokl, Adamec, Čapkovičovci, Dobiáš, Masný, Pollák, Švajlen, Pivarník a ďalší, ktorí šírili dobré meno československého futbalu. Veď na majstrovstvách Európy v roku 1976 v Belehrade boli v základnej zostave ôsmi Slováci a traja Česi. Je to výzva pre dnešných trénerov a futbalistov.
Z súčasných slovenských kormidelníkov si zaslúžia uznanie za svoju prácu Jurkemik Bubenko, Komanický, Galis, Radolský. Treba veriť, že sa postupne pod ich vedením prepracujeme aj na vyššie priečky, na akej sa Slovensko momentálne nachádza - podľa rebríčka FIFA sme na 46. mieste.
Ako dlhoročný futbalista som sa stretol s rôznymi typmi trénerov. Najviac mi utkveli v pamäti dvaja. V Spišských Vlachoch dnes už nebohý pán Uličný, ktorý trénoval dorast a bol viac ako našim otcom. Vždy sme ho rešpektovali, vedel poradiť, dal dokopy dobrú partiu a výsledkom jeho práce bolo, že už v roku 1969 ako šestnásťročný som nastúpil za seniorov. Tí vtedy hrali krajské majstrovstvo (terajšia III. liga). Druhým trénerom, na ktorého nemôžem zabudnúť bol Vojtech Malaga. Pod jeho taktovkou som pôsobil v sezóne 1972/1973. Vtedajšia Dukla Prešov hrala divíziu Východ (dnešná II. liga). Jeho tréningy sa vyrovnali príprave prvoligových tímov, pretože sme hrali prípravné stretnutia aj s prvoligovým Tatranom Prešov a viac ako o 3 - 4 góly sme neprehrali. Na tréningoch to boli "galeje". Trénovalo sa dvojfázovo denne. V zime to boli bežné výbehy 10 - 15 kilometrov, ale na majstrovských zápasoch to bol iný čovek. Nekričal na nás, veril nám, vedel správne postaviť základnú zostavu a vyžmýkať z nás všetko. V tom roku sme obsadili výborné piate miesto. Z jeho poznatkov sa učím dodnes a som mu veľmi vďačný, že mi otvoril bránu do trénerskeho sveta.
Malaga nikdy nehrešil na hráčov, rozhodcov. Vedel sa na lavička kontrolovať, čo dnes väčšine trénerov chýba. Keď sme náhodou v zápase nezabrali, dal nám to pocítiť v utorok. Jeho série behov, šprintov, posilňovacích cvičení boli známe. Jeho výrok mi znie v ušiach dodnes: "Kto nechce, alebo nebude behať, pôjd na rotu k samopalom." Naša generácia si vážila podmienky, ktoré sme mali vytvorené na vojne (tá trvala dva roky). Nezaoberali sme sa ničím iným len futbalom. Základom všetkého bola pevná disciplína, perfektne pripravené tréningy, ale nie na bočných ihriskách. Dnešným hráčom však taká veľká záťaž asi nevonia. Pretože donekonečna sa nedá vyhovárať na meškajúce výplaty a podobné fakty. Môžem z vlastnej skúsenosti uverejniť za koľko sa hralo napríklad v roku 1971 v Slovenskej národnej lige v Spišskej Novej Vsi - výhra doma 400 korún, remíza 200 korún, výhra vonku 800 korún, remíza 500 korún. K tomu treba prirátať 400 korún kalorické (za tréningy). Tak si môžete vypočítať "aké veľké peniaze" sme brali oproti dnešným hráčom. Dovolím si tvrdiť, že po revolúcii ich veľké peniaze pokazili. Keď sa sľúbila prémia za zápas, vyvinuli sme veľké úsilie na ich získanie. Dnes môžete sľúbiť aj milióny, ťažko to dosiahnú lebo veľa špekulujú. Futbalisti dnešnej doby sa radi porovnávajú s európskymi, ale len podľa výšky príjmov, o výkone radšej nehovorme, čo ukazuje už spomínané umiestnenie v tabuľke FIFA (46. miesto).
Súčasným trénerom niet čo závidieť, pretože hlavne v I. lige sa menia ako na bežiacom páse. Každý chce len výsledky, ale skúsenosti a prax ukázali, že dobré mužstvo sa vytvorí za 2 - 3 roky a u nás niet trpezlivosti tvrdo pracovať s hráčmi. Množstvo prestupov, ktoré sú skoro každý mesiac, svedčia o slabšej koncepcii Slovenského futbalového zväzu. Veď aj taká trénerska kapacita, akou bezpochyby je docent Vengloš nerobí v slovenskom futbale to, čo mu prináleží. Podnikatelia zasahujú už aj do tréningových procesov, čo je chybné. Keď sa pozrieme na nižšie súťaže, často vidíme hráčov po zápase popíjať s trénermi. Je to chyba, lebo hlavne starší hráči to vedia v tréningoch zneužiť. Moja skúsenosť hovorí, že aj 30 minút po víťaznom zápase stačí, pretože dobrý kormidelník si musí vždy udržať odstup od hráčov. Chybou dnešného futbalu je aj to, že mnohí výborní hráči, ktorí idú za trénerov sa nechcú ďalej vzdelávať, zvyšovať si kvalifikáciu, pretože je veľký rozdiel byť zodpovedný iba za seba alebo za 15 - 20 zverencov. Počas pätnásťročného trénerskeho pôsobenia som to vyskúšal na vlastnej koži. Ešte jedna dôležitá vec. Nechajte vždy cez polčas 2 - 3 minúty hráčom v kabíne nech si vymenia medzi sebou názory, až potom vstúpte dnu. Emócie sú veľké a vaše výroky nemusia byť ani pravdivé. Analýzu robte vždy na prvom tréningu po majstrovskom zápase. Aj hráči sú už vtedy "normálni".
Po vianočných a novoročných sviatkoch sa rozbehne zimná príprava a tak všetkým trénerom želám v roku 2002 pevné nervy, šťastnú ruku pri voľbe optimálnych zostáv, aby hráčov pripravili po každej stránke na majstrovské zápasy.
Ján Klapáč, Spišská Nová Ves.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
