nič nebráni v tom, aby hokejovo rástli". Tento článok bol reakciou na článok zo dňa 11.12.2001, ktorého autorom bol v Zemplínskom denníku Jaroslav Čúrny, pod názvom "Ani keby im bežali oproti..." Vzhľadom k tomu, že v oboch článkoch sa spomína bývala michalovská juniorka osvojujeme si právo aj my, rodičia, reagovať na článok Jaroslava Kločanku.
V úvode našej reakcie chceme zdôrazniť, že sme svojich synov sponzorovali v hokejovom dianí od ich prvých krokov na ľade. Väčšina týchto chlapcov strávila svoje detstvo na michalovskom zimnom štadióne. Títo chlapci sa venovali hokeju 1013 rokov. Spôsob, akým boli naši synovia odpísaní, považujeme v civilizovanom svete za skutočne nevhodný. To, že aj nás rodičov tie roky stáli nemalé finančné prostriedky hádam netreba zvlášť zdôrazňovať. Rozhodnutie správnej rady HK Dukla nám pripadá ako "múdry" krok ovocinára, ktorý 10 rokov zakladá ovocný sad a keď už má zožať úrodu, jednoducho stromy v sade zotne...
Snaha o rozpad respektíve o rozpustenie juniorky začala už v hokejovej sezóne 20002001, kedy bolo družstvo pôvodne prihlásené do 1. ligy juniorov, ale následne rozhodnutím správnej rady z nej bolo odhlásené. Po rodičovskom združení naši zástupcovia išli doslova prosiť členov správnej rady, aby týchto chlapcov prihlásili aspoň do 2.ligy. Vedeli sme, že ich hokejový rast s ohľadom na kvalitu súťaže sa zastaví. Naším cieľom však bolo udržať chlapcov pokope a v konečnom dôsledku sme dúfali, že po príchode ďalších chlapcov z kategórie mladšieho dorastu v hokejovej sezóne 20012002 si títo chlapci zahrajú 1.ligu, aby dokázali, že ich 10-13 ročné tréningové úsilie prinesie michalovskému hokeju svoje ovocie. To, že prístup nás rodičov bol v sezóne 2000-2001 "žalostný" chceme dokumentovať na príhode, ktorá sa viaže s prvým zápasom v Sabinove. Na tento zápas bol pristavený "autobus" značky AVIA s izotermickou skriňou vybavený perfektnými drevenými lavičkami, aké sa používali v kinách v 60tých rokoch. Vidiac, že tento spôsob dopravy vážne môže ohroziť bezpečnosť našich synov, rozhodli sme sa odviesť chlapcov na zápas vlastnými autami.
Vážený pán riaditeľ vyhovárať sa vo svojom článku na to, že 1. juniorská liga je v podstate majstrovstvom Západoslovenského regiónu sa nám zdá na tak skúseného hokejového funkcionára veľmi žalostné a svojim spôsobom čudné. Pokiaľ by takúto argumentáciu a filozofiu akceptovali aj hádzanárky extraligového ŠK Zekon-PSJ Chemkostav Michalovce, určite by nemohli hrať extraligu. Nepoznáme síce veľmi hierarchiu postupu v hokeji, ale sme presvedčení, že klub resp. družstvo, ktoré chce hrať extraligu, malo by postupovať z 1. ligy (bez ohľadu na to, či sú to majstrovstva Západoslovenského regiónu, alebo Michalovského okresu). Až potom môže dostať dotáciu, ktorú tak vehementne spomínate vo svojom článku. Prístup, aký zvolila správna rada HK zaručuje, že v Michalovciach určite v blízkom období nebudú problémy ako využiť dotáciu. Pokiaľ poznáte iný spôsob, ako postúpiť do extraligy priamo z druhej ligy, mohli by ste ho prezradiť, čo by určite pomohlo aj iným druhom športu nielen v Michalovciach.
Vo svojom článku, pán riaditeľ, citujeme: "Napriek tomu sme družstvo do súťaže prihlásili a to na základe dvoch aspektov. (koniec citátu) Prečítali sme si váš článok niekoľkokrát, avšak druhý aspekt prihlásenia sme, žiaľbohu, nenašli. Naproti tomu ste veľmi obšírne rozpísali len ten aspekt (vraj nedostatok financií), ktorý sa vám hodil do vášho scenára. Pýtame sa preto, ktorý bol ten druhý aspekt, ktorý ste zabudli spomenúť alebo ste ho, nedajbože, úmyselné nespomenuli?
Najviac nás pobúrilo vaše konštatovanie, že skôr než došlo k definitívnemu odhláseniu družstva, zvolali ste dve stretnutia s rodičmi. O odozve sa radšej nechcete zmieňovať. My sa chceme o tom zmieniť a oboznámiť širokú hokejovú verejnosť o priebehu týchto rokovaní. Prvé stretnutie sa nieslo pod vašou záštitou a vaším hlavným argumentom odvolania juniorky boli ekonomické dôvody nedostatok financií. To, že toto jednanie v niektorých častiach vybočilo z rámca slušného správania sa, je pravda. Výsledok tohto rokovania v podstate nebol žiadny, odhliadnuc od zbytočného znervózňovania a vzájomného osočovania.
Druhé stretnutie sa nieslo pod záštitou prezidenta HK Dukla Ing. Jána Kelemena, ktorý ako hlavný dôvod odhlásenia juniorky prezentoval neadekvátne výsledky a slabý herný prejav. Na otázku jedného z prítomných, čo je teda hlavným dôvodom odvolania odpovedal: "V prvom rade výsledky, hra a potom aj financie." V dejinách hokejového diania na Slovensku je HK Dukla Michalovce prvým klubom, ktorý odhlásil družstvo zo súťaže na základe slabých výsledkov. Vážení hokejoví priaznivci skúste si teda vybrať hlavnú príčinu odvolania družstva z vystúpenia dvoch najvyšších predstaviteľov michalovského hokeja. Môže sa niekto nám rodičom čudovať, že argumentáciu nedostatku finančných prostriedkov považujeme za kamufláž a za zavádzanie? Vo svojom článku konštatujete, že ste ponúkli na rokovaniach aj miesto v správnej rade. Vážený pán riaditeľ, takúto ponuku nemôžte dať a nemôžte sa čudovať prítomným, že na ňu nereflektovali. Veď sa to prieči stanovám a vy ich určite veľmi dobre ovládate. Podľa nášho názoru členov správnej rady volí a odvoláva členská schôdza. Alebo sa snáď mýlime? Vážená správna rada, nie je náhodou za odvolaním juniorského družstva nejaký tretí dôvod, ktorý nechcete zverejniť ?
Nepríjemne sa nás dotkla tá časť vášho článku, kde napadáte hrdosť a česť michalovských mladíkov v podstate mladých mužov. Tu sa chceme vrátiť na začiatok sezóny a pripomenúť vám vaše slova: "Správna rada kladie pred družstvo juniorov hlavný cieľ - postup do baráže a následne postup do extraligy. V čase, keď ste odhlásili družstvo zo súťaže, bolo na priečke zabezpečujúcej postup do baráže. Podľa nášho názoru bolo vhodnejšie nechať dohrať družstvo aspoň základnú časť a potom vyvodiť závery. Pri stanovení tohto cieľa ste sami potvrdili, že je potrebné splniť niektoré úlohy, ktoré sú nevyhnutné nato, aby tento cieľ bol splnený. Sami ste dobre vedeli, že kolektív je potrebné posilniť, aby došlo k určitej kompenzácií za hráčov, ktorí začali pendlovať medzi A-mužstvom a juniorkou. Nerealizovali ste to.
Naplniť tento cieľ predpokladalo kvalitný tréningový proces. Riešenie s trénerom Pavlom Svitanom, ktorý trénoval A-mužstvo a zároveň aj juniorku nezaisťovalo kvalitný tréningový proces. Pán tréner Svitana sa v podstate s chlapcami stretával maximálne na jednom tréningu v týždni a majstrovských zápasoch. Riešenie so zaskakovaním Štefana Onofreja bolo podľa nášho názoru východiskom z núdze, aby juniori neboli na tréningu bez trénera.(Š. Onofrej bol v tom čase trénerom iných celkov). Aj tu vidíme jednu z hlavných príčin, ktorá sa podpísala na nie veľmi dobrom vstupe juniorov do súťaže. Z toho nám vychádza, že ste nedokázali zabezpečiť kvalitný tréningový proces. Škoda, že tento náš argument nemôže potvrdiť tréner Svitana, ktorý už v klube nepracuje.
Vážení pán riaditeľ nemáte právo písať, že chlapci boli noc pred zápasom na diskotéke a tomu pripisovať prehry v zápasoch, ktoré ste vybrali tak, aby vyhovovali vám. Aj keď ste konštatovali, že nie všetci chlapci boli na diskotéke, mali ste nájsť v sebe toľko odvahy, aby ste boli konkrétny. Uvrhli ste veľmi zlé svetlo nielen na nás rodičov, ale aj na našich synov. Skutočne tú vyvstáva otázka, či by sme vás nemali požiadať o písomne ospravedlnenie. To, že sa skrývate za všeobecné konštatovanie o diskotékach a podobne v podstate svedčí o slabosti správnej rady urobiť si poriadok na vlastnom dvore. Informáciu o strávenej noci na diskotéke máte overenú, alebo pochádza z informačného servisu agentúry "jedna pani povedala"? Pokiaľ to máte overené a je to pravdivá informácia, skúste odpovedať na to, aké závery ste vyvodili voči príslušným hráčom? Vo svojom článku spomínate zahanbujúce prehry v Považskej Bystrici a doma s Prievidzou. Áno, máte pravdu, ale nie vždy výsledok dokáže úplne vypovedať pravdu a príčinu prehry (koľko hráčov bolo k dispozícii a v akom zložení družstvo hralo). Nechceme sa silou mocou zastavať našich synov. Je pravda, že v niektorých zápasoch sme neboli ani my rodičia spokojní s ich výkonom. Prečo ste však vážený pán riaditeľ nespomenuli najmä domáce stretnutia, v ktorých chlapci svojou enormnou bojovnosťou dokázali vyhrať takmer stratené zápasy (Ružinov, Nové Zámky). Nespomenuli ste ich preto, lebo sa nehodili do koncepcie vášho článku. Nespomenuli ste ich tiež preto, aby by ste nemuseli chlapcov pochváliť aspoň za ich bojovnosť a to cieľom vášho článku rozhodne nebolo. Vaším cieľom bolo dokázať, že títo chlapci nie sú dobrí, nič nevedia, a tak potvrdiť vaše argumentácie.
V článku tvrdíte prístup chlapcov a rodičov pri platení členských príspevkov bol žalostný. Zase nedokážete byť adresný. Zase sa skrývate za celok a hádžete všetkých do jedného vreca. Skúste odpovedať napr. len na otázku: Ako budete riešiť prípad Miroslava Prokopa, ktorý vyplatil chlapcovi členské do konca sezóny? Vrátite mu alikvotnú čiastku? Nikde vo svojom článku ste nespomenuli chlapcov, ktorí dochádzali na zápasy a tréningy napr. z Humenného a prespávali na internáte, alebo sa vracali domov vlakmi okolo polnoci, respektíve dochádzali takmer na každý tréning z Košíc. Zábudlivosť alebo úmysel ?
V závere článku konštatujete, že pokiaľ sa záchrana hokeja nestane záležitosťou celého mesta, na čele s jeho predstaviteľmi, neviete si existenciu hokeja v Michalovciach predstaviť. V tomto s vami úplne súhlasíme. Avšak ... Uvedomuje si správna rada HK Dukla, že odhlásením juniorského tímu si HK Dukla neurobil dobre meno v hokejovom hnutí na Slovensku? Uvedomujete si, že týmto rozhodnutím bol v podstate naštrbený aj imidž mesta (najmä v Západoslovenskom regióne)? Uvedomujete si, že v momentálne prebiehajúcich súťažiach (extraliga, prvá juniorská liga) bol náš klub jediný, ktorý odhlásil svoje družstvo? Určite aj v iných kluboch sú problémy, ale žiaden z nich neriešil nahromadené ťažkosti takýmto radikálnym spôsobom. Sme presvedčení, že správna rada si uvedomuje, že svojim rozhodnutím v podstate minimálne na dva roky zabránila hokejovému rastu juniorov. Vám je predsa úplne jasné, že kolektív juniorov sa nedá vybudovať za jednu sezónu. Ste si vedomí, že týmto rozhodnutím ste dali vážnu trhlinu takmer tridsaťročnej hokejovej stavbe v Michalovciach ?
Záverom našej reakcie na váš článok sa plne stotožňujeme s redaktorom Jaroslavom Čúrnym a jeho článkom pod názvom "Ani keby im bežali oproti... Máme k nemu len maličkú výhradu, ten hrob sa nekope, ten je už vykopaný a, žiaľbohu, ho treba už len zasypať. Veľkým šťastím však pre našich synov je, že správna rada nedokáže zmazať a odstrániť tie krásne spomienky a zážitky, ktoré im hokej pripravil počas niekoľkoročnej aktívnej činnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
