totiž adventné obdobie jednak prípravou na sviatok Narodenia Pána a jednak prípravou na jeho druhý príchod "na konci časov". V ročnom liturgickom kruhu sú vyvrcholením tohto radostného očakávania Vianoce (25. decembra) ako pamiatka Pánovho narodenia, v občianskom kalendári označované ako prvý sviatok vianočný. Hneď po nich nasleduje sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka, ktorý v Jeruzaleme konal veľké divy a zázraky. Jeho život (prenasledovatelia ho vyvliekli z mesta a ukameňovali) je pre kresťanov podnes vzorom pevnej a živej viery a lásky k Bohu a k ľuďom.

Samotný vianočný čas sa však začína už v predvečer sviatku narodenia Pána (na tzv. Štedrý deň), kedy si k slávnostne prestretému stolu sadáme podľa starého židovského zvyku hneď po objavení sa prvej hviezdy na oblohe. V katolíckych kostoloch sa v noci z 24. na 25. decembra slávia polnočné sväté omše. Na Štedrý deň si kresťanský svet zároveň pripomína aj mená Adama, prvého človeka a praotca ľudského pokolenia, a Evy, ktorú prvý človek pomenoval Evou (hebrejské slovo hawáh znamená život), lebo sa stala - ako sa píše v 1. knihe Mojžišovej - "matkou všetkých žijúcich".

Vianoce ako sviatok narodenia Ježiša Krista predstavujú podľa katolíckej vierouky "vyvrcholenie tajomstva vtelenia, keď sa Syn Boží stal človekom, aby sa ľudia mohli stať dietkami Božími." Zhruba v posledných sto rokoch sa však čoraz viac zatieňuje pravý zmysel Vianoc ako sviatkov Božieho narodenia a dostávajú konzumný nádych, sprevádzaný z roka na rok intenzívnejšou nákupnou horúčkou.

Autor: fur

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.