rožňavských hercov. Tentokrát sa rozhodli osloviť deti materských škôl a žiakov prvého stupňa základných škôl. "Je to prvý raz, čo sme sa rozhodli osloviť určitú vekovú kategóriu. Nechceli sme uviezť tradičnú poučnú a výchovnú myšlienku. Chceli sme skôr dosiahnuť, aby sa deti uvoľnili a zabávali spolu s hercami. Dnes je ťažká doba, nie každý rodič žije ľahko a rovnako to prežívajú aj deti. Chceli sme ich od toho všetkého odpútať. Predstavenie na motívy Libuše Friedovej, založené predovšetkým na pohybe, nemá príbeh. Vytvárajú si ho samé deti. Vymýšľajú rôzne situácie, hrajú sa spolu s hercami. V rozprávke je menej textu ako obyčajne. Priestor dostávajú detskí diváci," povedala riaditeľka Actores Tatiana Masníková.

V hre Škriatkovia je na rozdiel od iných predstavení divadla Actores pomerne málo hudby. Tá by detského diváka mohla rušiť, zavádzať ho inde. Priestor je otvorený pre komunikáciu, dôraz sa kladie na improvizáciu. V podobnej atmosfére aj rozprávka vznikala. Herci ju spolu s režisérkou tvorili priamo na javisku. "Počas celého predstavenie zostáva vzniká priestor pre improvizáciu hercov. Musia byť pripravení na to, že dieťa ich môže prekvapiť. Prejavilo sa to už na verejnej generálke. Deti kričali a usmerňovali hercov, čo majú robiť. Doslova ich prinútili, aby si šli umyť ruky, keď sa zalepili medom. Práve v tom tkvie komunikácia medzi hercom a divákom. Dieťa má pocit, že si hru dotvára samo, aktívne sa zapája do deja," vysvetlila T. Masníková.

Pozornosť si zaslúži aj divadelná scéna. Škriatkovia Tik-Tak (Robo Kobezda), Halo-Halo (Peter Szöllös) a škriatuľka Papučka (Zuzana Psotková) sa pohybujú medzi nadrozmernými predmetmi. Svoje gagy a vtipy predvádzajú obklopený obrovskou papučou, telefónom a budíkom. "S návrhom scény nám pomohol architekt Miroslav Čech, s výrobou rožňavská firma Marko. Veľmi pomohla aj firma Birch, pretože nám poskytla látky. Tie nám venoval aj Rožňavčan Peter Dávid. Vďaka tomu sme mohli hercom ušiť výrazné, faberné kostýmy," poznamenal T. Masníková.