športu medzi mantinelmi, Stanislav Goffa. Ako si oslávenec v rozprávaní pre náš denník spomína, s najrýchlejšou kolektívnou hrou sa zoznámil ako šesťročný na zamrznutej Toryse a zostal jej verný prakticky až dodnes. "Spočiatku som sa vytrápil na vysokých topánkach s šrubovacími nožmi na kľúč. Parádnych ´kanadských´ korčúľ som sa dočkal až keď som mal dvanásť a mal som z nich obrovskú radosť. Na nich som zažil šantenie na mestskej ´korčuľovačke´ pri terajšej Hotelovej akadémii, neskôr už aj vážne majstrovské zápasy na umelej ploche pri Prešovských mraziarňach". Organizovanému športu sa S. Goffa začal venovať v pätnástich rokoch, ako dorastenec vtedajšieho Tatrana Prešov. "Prvé zápasy v drese dospelých som absolvoval ešte v mládežníckom veku. Od sezóny 1960/1961 sme sa presunuli na prírodný ľad na Sokolovni. Pravdupovediac bezo mňa, pretože v tom čase som narukoval na základnú vojenskú službu do Brna. Farby tamojšej Červenej hviezdy som hájil pol roka, potom ma prevelili na Slovensko do Dukly Zvolen". Po návrate z vojenčiny sa oslávenec ihneď zaradil na súpisku A mužstva Tatrana, no stal sa zároveň aj hrajúcim trénerom jeho rezervy. To však nebol jeho aktivitám ani zďaleka koniec. "Nechal som sa zlanáriť aj do tímu pozemných hokejistov Štartu Prešov, ktorý vtedy viedol Anton Stacho". V polovici sedemdesiatych rokov potom zavesil S. Goffa korčule definitívne na klinec: "Stalo sa tak v roku 1976, pričom v posledných troch sezónach som hrával za Slovan Solivar"... A začal sa naplno venovať trénerskej kariére, ktorá trvá až dodnes: "Stál som pri kormidle nejedného mládežníckeho tímu v šarišskej metropole, no venoval som aj seniorom. S nimi som v roku 1979 vybojoval postup do vtedajšej 1. SNHL. No nezanedbával som v žiadnom prípade ani mravenčiu prácu s najmenšími. Prípravkárov som doviedol k celkovému tretiemu miestu na Slovensku. S tým istým mančaftom som si potom zopakoval o niekoľko rokov neskôr rovnaké umiestnenie, no to už bol predsa len o čosi prenikavejší úspech. Na finálovom turnaji v Znojme, v ročníku 1988/1989, sme si vybojovali titul majstrov Slovenskej republiky. Kapitánom mužstva bol vtedy môj syn Jaroslav, z čoho som mal vtedy tiež obrovskú radosť. Z momentálne hrajúcich aktívnych hokejistov na Slovensku sa na tomto úspech podieľali tiež Róbert Čop a Chovanec, no bol pri tom trebárs aj Blahut".

V rokoch 1995 až 2001 S. Goffa pôsobil v neďalekých Michalovciach. Na Zemplíne sa mu nevodilo najhoršie, dorastencov i juniorov VTJ doviedol do prvej ligy. Pred touto sezónou sa opäť vrátil do svojho materského oddielu, v ňom sa venuje prešovským ôsmakom a deviatakom. Na záver nášho rozprávania sa ešte patrí uviesť mená niektorých známych hokejistov, na výchove ktorých sa Stanislav Goffa podieľal ako tréner: Liba, Vodila, Staš, Křemen, Tomko, Bosák, bratia Pucherovci, Segľovci, Obšut, Štrbák, Milý, Jurčišin, Kudroč, či terajší mládežnícki reprezentanti Slovenska Petrík a Gubík.

K desiatkam gratulantov Stanislavovi Goffovi, pri príležitosti okrúhleho jubilea, sa pripája aj redakcia Prešovského denníka Korzár.