význam. Veľa starodávnych a magických praktík zameraných na hospodársku prosperitu, zdravie a šťastie ľudí, na veštenie a priaznivé ovplyvňovanie budúcnosti sa prenieslo do obdobia Vianoc, ktoré predstavujú vyvrcholenie zimnej obradovosti. Okrem iných magických prostriedkov tu má výrazné miesto vinšovanie, t.j. vyslovovanie želania inou osobou, čomu sa pripisoval obzvlášť pôsobivý účinok.
Práve koledy a vianočné piesne si zasluhujú osobitú pozornosť, lebo sú obdobím vinšov a prianí toho najlepšieho. Štedrý deň je dodnes opradený množstvom zvykov a úkonov, ktoré majú v jednotlivých regiónoch isté odlišnosti. Podľa spomienok nestora šarišského folklóru Jána Lazoríka z Krivian (okres Sabinov) na Viľiju, teda na Štedrý deň bolo možné vyčítať osud, ale ho aj všelijakými prianiami ovplyvniť, či nakloniť. Najviac zvykov sa spája so Štedrou večeru. Na sviatočnom stole, prikrytom bielym obrusom, pod ktorý sa zvyčajne ešte uložili šupiny z kapra, aby bolo v dome toľko peňazí, ako koľko šupín má ryba, nesmie chýbať horiaca sviečka, oblátky, med, cesnak, jabĺčka, orechy, ba aj zrno z každého druhu obilia. Nohy stola zaviazané reťazou, aby sa rodina držala pohromade a pod stolom zviazaná slama na znak toho, že sa Ježiško na slame narodil. Pred večerou spravidla gazda vybral z pece žeravé uhlíky na plech. Určil, ktorý uhlík predstavuje konkrétnu plodinu. Po večeri sa išiel pozrieť na uhlíky a na ktorom z nich po vyhasnutí ostalo veľa popola, znamenalo to hojnú úrodu pre tú - ktorú rastlinu. "Pamätám sa na starého otca keď obkukával uhlíky a tajuplne reagoval slovami: Hm, hm, jajaj, ňebars dobre, nono, kebi vecej, ta bi bulo ľepši, no to bi ešči mohlo bic... Na štedrý deň ešte za tmy musel niekto z domu ísť naoberať šípky, ktoré sa potom posolené dali kravám a volom, aby červienku nedostali. So sväteným cesnakom sa popísali na stajňových dverách krížiky, aby nad zvieratami nemali moc strigy. Všade, kde sa dalo gazda nabil klince, lebo strigy ich vraj museli zubami vyťahovať," dodal.
Pri slávnostne prestretom stole gazda najprv rodine zavinšoval a až potom sa začala večera. Napríklad aj takto: "A ja vam vinčujem na totu Svatu Viľiju žebi sce mali život sami pasiju a ľem sčesce ,zdrave, Boske požehnaňe, na hure urodu, v žemi priplodu, u komori šoldrinu teľu jak šahovinu, u zahradki žeľe a na chiži vešeľe a na poľu žebi sce chodzili pomedzi snopčoki, jag mešačok pomedzi hvizdočki, žeby vam kuri, huši rošli na užitek, statek na dostatek, dzetočki na radosc a praceľe buľi na dobru pomoc." Hojnosť tradičných jedál, medzi ktorými na Šariši nikdy nesmeli chýbať bobaľky s makom, kysnuté pagáče so sladkou kapustou, kapustnica s domácou klobásou a ryba. Až neskôr sa namiesto chleba podával k rybe zemiakový šalát. K zvykom tiež patrilo to, že na prvý sviatok vianočný nikto z domu nesmel odísť na návštevu, alebo naopak. Tento deň patril rodine, ale na sv. Štefana už ožila celá dedina veselosťou vinšovníkov.
Z rôznorodých vinšov sa nám v redakcii páčil aj jeden nezvyčajný, od Juraja Králika, rodáka z Michaloviec, ktorý v roku 1990 pôsobil ako veľvyslanec v Ženeve.
Ja furt ľem teľo vinčujem,
Žebi ňigda ňebul pan, a to zato,
Bo na švece ňemožu buc ľem panove,
Muša buc i ľudze.
A šickim vichodňarom, co čitaju novinki,
ľem teľo na pamec kladzem,
žebi veľo čitali a ňeprestaľi
bo tot, chto zna čitac,
ňemože buc glupi
muši buc mudri,
a mudromu ňetreba hutorec,
jag ma žic a co ma robic.
Aľe kedz bi ani potom ňeznal,
ta naj še opita svoje ženi,
A naj urobi tag jag mu povi
-ľem calkom naspak...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
