kolektívu interného oddelenia Nemocnice v Spišskej Novej Vsi. Celému, pani primárkou počnúc a paniami upratovačkami končiac.
Aj keď sa dnes do nemocníc bojíme ísť a zdravotníkom neveríme, pretože cítime, ako to na každom kroku škrípe, B. Fridrichová má dobrý pocit a za všetkých pacientov, nie len za svoju mamu, ktorú do nemocnice priviezla vo veľmi zlom stave, chce poďakovať obyčajným slovkom ďakujem. Akoby všetkých zázračným prútikom oviala zázračná sila. Vedia vyčariť atmosféru lásky, súcitu a pochopenia pacientom, ktorí potrebujú ich pomoc. Navracajú zdravie. Vďaka týmto ľuďom sa B. Fridrichová podľa svojich slov viac staroby a chorôb nebojí. "Sú ešte dobrí ľudia, ktorí mi vždy vodu podajú. Práve o nich treba písať, vážiť si ich a obdivovať." Robia dobré meno zdravotníctvu, ktoré sa dnes dobrou povesťou nepýši.
B. Fridrichová nemala pocit, že čakajú na úplatok, videla len dobrú pracovnú atmosféru a snahu pomôcť pacientovi. "Z celého srdca si želám, aby som stretávala takých skvelých ľudí, zapálených pre svoje povolanie. Lebo najdôležitejšie je nebyť tu pre seba, ale rozdávať sa iným."
Autor: čak
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.