strávenom v košickom klube s basketbalom končí a odchádza na materskú dovolenku. Po stretnutí DTM - Ružomberok, v ktorom sledovala Hanka svoje spoluhráčky už iba z lavičky, sme sa s ňou na tému očakávaného prvého prírastku do rodiny pozhovárali.

Verejnosť sa o vašom odchode na materskú dozvedela až minulý týždeň. Ako dlho túto novinu viete vy?

"Asi mesiac."

Medzitým ste ešte nastúpili v troch ligových stretnutiach. Neobávali ste sa, že by sa mohlo čosi prihodiť?

"Rozhodla som sa, že po návrate z Ameriky ešte tri zápasy potiahnem. Riziko totiž v počiatočnom štádiu nebolo veľké. Chcela som tímu ešte pomôcť, ale nejak to nevyšlo. V stretnutí proti Ružomberku by bolo zbytočné pokúšať osud, pretože víťazstvo by sme aj tak neuhrali. Zvolila som teda riešenie, že stretnutie odsledujem z lavičky. Naposledy, pretože v ďalších zápasoch už nebudem ani na nej."

Zrejme ste do zápasov išli s tým, že si budete dávať väčší pozor...

"Počas hry na to človek nemá čas myslieť, hlavou mi to prebehlo až po zápase."

Váš odchod na materskú nie je až takým prekvapením, pretože s manželom, generálnym manažérom klubu, ste dieťatko plánovali a už pred sezónou sa povrávalo, že ju zrejme nedokončíte. Ani vy, ani váš manžel ste však iste nerátali s takým zlým štartom družstva do sezóny. Nechceli ste v tejto súvislosti prehodnotiť vaše plány?

"Nie, nie. Už dlhšie sme to plánovali a keby som to vždy ťahala ďalej, nikdy by k tomu napokon nedošlo. Raz to rozhodnutie už padnúť musela a teraz nastala správna chvíľa. Po desiatich rokoch basketbalu som už bola psychicky i fyzicky unavená a potrebovala som si oddýchnuť. Táto pauza mi teda padne vhod. Všetkéto totiž veľa škodí. Ja už som toho niekedy mala plné zuby a ak človek nie je na basket úplne nadržaný, odzrkadľuje sa to aj na výkonoch. Ja som už od začiatku sezóny cítila, že to nie je ono. Som rada, že som stihla nejaké zápasy ešte odohrať, ale zvyšok sezóny budú musieť zvládnuť baby samy. Myslím si, že psychický stav sa zlepší, smola sa prelomí a po Vianociach to družstvu pôjde lepšie."

Odteraz sa zrejme budete trápiť nie na ihrisku, ale v hľadisku. Vraví sa totiž, že tam je to ešte horšie, ako na ihrisku, pretože nemáte možnosť do hry zasiahnuť. Na vašom manželovi to je aj vidieť, každý zápas prežíva emotívne. Teraz sa k nemu pridáte aj vy...

"Nó, asi to v hľadisku bude horšie, tak sa hovorí. Ja sa však teraz musím šetriť, nemôžem sa znervózňovať. Nechám to teda na manžela, nech sa rozčuľuje on, ja to budem sledovať pokojnejšie a držať dievčatám palce."

A čo po materskej? Návrat, alebo koniec hráčskej kariéry?

"Nechávam to otvorené. Nechcem nič hovoriť dopredu, lebo teraz ešte sama neviem, čo bude potom. Možno o rok už budem múdrejšia. Teraz však ťažko povedať, záleží to na mnohých veciach."

Klasická otázka: Čo by ste radi, chlapčeka alebo dievčatko?

"Tak to je práve najväčšia 'sranda'. Máme totiž na to rozdielne názory, ja by som totiž chcela chlapca a manžel dievčatko. Uvidíme, kto zvíťazí."

Aj kalendár už asi študujete podrobnejšie, ako inokedy..

"Tam je ďalší problém. Zatiaľ totiž nemáme jediné meno, na ktorom by sme sa zhodli. Mame na to ešte pár mesiacov, dúfam, že dovtedy sa k nejakému menu dopracujeme."

Nech je to už chlapček, alebo dievčatko, najmä nech to bude zdravé. A - aby malo aj nejaké tie centimetre výšky, však?

"Ja si myslím, že dostatočnú výšku po nás určite mať bude."

V rodine takých basketbalových fanatikov je ozaj veľký predpoklad, že potomok sa bude venovať taktiež tomuto športu.

"Určite, ale nútiť ho do ničoho nebudeme. Rozhodnúť sa musí sám. Ani mňa totiž rodičia do basketu nenútili, iba ma k nemu priviedli, ale rozhodla som sa sama. Keďže sme však športová rodina, dúfam, že nejaký šport robiť bude. Aký to bude, necháme na jeho rozhodnutí."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.