dopracovali," tvrdí riaditeľ Detského domova Mlynky - Biele Vody Tibor Garay, ktorý si s manželkou adoptoval, hoci už má dve dospelé dcéry, dnes takmer dvojročnú Adrianku. Mnohých ľudí od adopcie odrádza fakt, že v domovoch žijú najmä rómske deti. T. Garay v tom však problém nevidí. "Nájdu sa aj biele deti, no tie sú väčšinou fyzicky alebo psychicky postihnuté, pretože ide o deti alkoholikov, incestu. Samozrejme, že ani všetky rómske deti nie sú zdravé. Ak však niekto má záujem len o zdravé dieťa, vieme mu dať záruku. U každého dieťaťa mapujeme biologických rodičov, prostredie a na základe lekárskych nálezov vieme dedukovať, či dieťa bude alebo nebude zdravé."
Adrianka je rómske dievčatko. T. Garay tvrdí, že aj z rómskeho dieťaťa možno vychovať dobrého a citlivého človeka. Treba však vychádzať z toho, že pre dieťa sú najdôležitejšie prvé tri roky života. Aj v biologických rodinách sa totiž stáva, že ak sa práve toto obdobie vo výchove dieťaťa zanedbá, dieťa sa nebude vyvíjať podľa predstáv svojich rodičov. "Čím je tento vlak rozbehnutejší, tým ťažšie sa nedostatky odstraňujú," varuje.
Myšlienka adopcie nebola v rodine Garayovcov momentálnym vzplanutím. Vždy chcel mať tri deti. To posledné však až s odstupom času. Pre adopciu sa rozhodli pred siedmimi rokmi. "Medzi dieťaťom a jeho budúcimi rodičmi musí preskočiť iskra. Vtedy sme však nechceli rozdeliť súrodencov. A tak sme si pred rokom adoptovali dieťa z domova, kde pracujem. Adrianku našla manželka. Dnes tvrdí, že som vďaka malej citlivejší, nežnejší, dá sa povedať, že vekom sa zo mňa stal pozornejší otec," usmieva sa. Uvedomovali si, že je to Rómka. Zároveň však i fakt, že i členovia tejto minority sú z mäsa a kostí, rovnako sa rodia i umierajú. Predsudky nemali ani ich dve dcéry. Očakávali negatívne reakcie od rodiny a okolia, no prekvapili ich. "Nájdu sa neprajníci, no nezaujíma ma to. Adrianku sme si vybrali my, žije s nami, spolu smútime aj sa tešíme." Niektorí ľudia Garayovcov dokonca podozrievali, že vďaka novej dcérke chceli zbohatnúť. "Je to smiešne. Ak si adoptujete dieťa, žije z vášho rodinného rozpočtu. Do rodiny dostanete len prídavky na dieťa," vyvracia nepravdivé "mýty".
Adopcia je krásna vec. Kto sa však nevie zbaviť predsudkov, tomu T. Garay odporúča, aby sa tejto myšlienky vzdal. "V každom človeku, nie je podstatná farba pleti či vzdelanie, treba hľadať človeka." Päť rokov na internáte býval T. Garay s černochom. Vychádzali spolu veľmi dobre napriek tomu, že všetci ho ľutovali. "Ako s ním môžeš vydržať? Tie jeho maniere!" Otázka sa však dá postaviť i opačne. Ako to ten černoch mohol vydržať s pánom Garayom.
T. Garay sa považuje za človeka založeného na úprimnosti. Keď si Adrianku adoptovali, ľudia sa pýtali: "Načo vám je tretie dieťa? Vychovali ste dve dospelé dcéry, mohli ste mať pokoj a venovať sa iným veciam." T. Garay si splnil svoj sen o treťom dieťati. "A som šťastný," zdôrazňuje. Nepremýšľa nad tým, z akého prostredia Adrianka pochádza. Za dôležitý považuje fakt, že adopcia i samotná výchova tohto dievčatka je pre neho výzvou na celý život. "Netvrdím, že bude vysokoškoláčka alebo modelka. Prioritou našej rodiny je vychovať z nej človeka," dodáva.
Bezdetným manželom T. Garay odkazuje, aby sa nebáli. On sám vďaka Adrianke duševne omladol o dvadsať rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
