loď. Pravda, neodišiel preč z vlastnej vôle, lež preto lebo inak sa nedalo.
Do tábora tigrov pribudol aj so svojím dvojčaťom Tomášom v januári tohto roku. Pôvodne to mal byť prestup na tri sezóny. Keďže však v polovici roka nový klub ešte stále nezaplatil za tento transfer, Tomáš sa vrátil už vtedy do Steel Trans. "Urobil sa kompromis, kluby sa dohodli, že ďalej budem pokračovať medzi tigrami iba ja. Neviem už presne, prečo voľba padla na mňa, možno 1. FC chcel viac mňa a Ličartovce zase potrebovali brata." Roman síce zostal, ale od júla už iba na hosťovaní s dodatkom, že Košičania Ličartovčanom pokotúľajú dohodnuté korunky do začiatku decembra. "Bola taká dohoda, že ak peniaze nabehnú na účet, zostanem hráčom Košíc." Určená čiastka však znovu zostal visieť a tak sa nadobro pobral k druholigistovi.
"Pred pár mesiacmi som sa rozprával s prezidentom 1. FC, vyjadril názor, že je naďalej záujem o moje služby. Ja som chcel tiež zostať, ale iba za predpokladu, keby všetko fungovalo tak ako malo. Niektoré veci som neskôr konzultoval aj s Blažejom Podolákom, šéfom ličartovského klubu, ozrejmil mi situáciu, že Steel Trans nemieni už čakať a počúvať len sľuby, preto sa vrátim naspäť."
V druhej polovici roka sa síce cesty Romana i Tomáša rozišli, ale nie nadlho. Znovu sú spolu. Pre koho jeseň dopadla lepšie? "Myslím si, že pre Tomiho. Zo začiatku to vyzeralo tak, že by som sa azda mohol výraznejšie prejaviť, prvé dva-tri zápasy sme hrali v pohode, potom sa to, žiaľ, rozpadlo. Až natoľko, že som bratovi doslova závidel, že jemu to ide a ja sa pohybujem v trasovisku." Mimochodom, Šimkovci nastúpili v superlige naposledy spolu v záverečnom zápase uplynulého ročníka proti Prešovu. Pokiaľ ide o celok Steel Trans, Roman si nespomenul, kedy bol v zostave vedno aj s Tomášom, lebo ten bol uplynulú jeseň dlho zranený. "Keď som sa vrátil, potešil sa, že sme znovu v jednom drese. Už som s chlapcami absolvoval záverečné posedenie v Prešove. Po roku som teda v dôverne známom prostredí a teším sa." V čase nášho rozhovoru ešte R. Šimko nemal podpísanú zmluvu, ale bol už ústne predbežne dohodnutý na dvojročnom kontrakte (aj Tomáša viaže rovnako dlhá zmluva, pravda, jemu sa datuje od leta). A keby sa situácia rapídne zmenila v 1. FC? "V také zázraky neverím."
Navrátilec nestratil ani počas neprítomnosti v Steel Trans kontakt s tímom. Videl síce len pár zápasov, hoci chcel viac, no sobotňajšie termíny zápasov v superlige i II. lige kolidovali. "Rozšíril sa káder, skvalitnil sa, je tam väčšia konkurencia než v Košiciach. Nemôžem sa spoliehať na to, že som prišiel z vyššej súťaže a budem mať automaticky miesto v zostave. Prichodí mi tvrdo makať na tom, aby som presvedčil. Už ma aj chalani podpichli, že môžem byť iba náhradníkom," zasmial sa Roman. Teší ho ale to, že Ličartovce patria k špičke v II. lige a pohybujú sa tam, kde je aktuálne hovoriť o postupe. "Ak bude šanca, pobijeme sa o to." Hoci tento rok bol pre Romana aj rozpačitý, určite mu bude smutno za niektorými tigrami, hlavne za Opršalom. "So všetkými som ale vychádzal dobre, preto som sklamaný, ako to dopadlo. Ktovie, možno sa s niektorými znovu stretnem, veď trebárs so Školníkom som predtým účinkoval v Ličartovciach i Košiciach. V košickom doraste som zase vyrastal s Majorošom a ten je tiež v Steel Trans."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
