najmä svojim účinkovaním v muzikáloch. Rada by však svoju individualitu zvýraznila i sólovým albumom. Nečudo, ide totiž o vynikajúcu speváčku, ktorá vďaka príbuznému prejavu často alternuje s Lucii Bílou.

Všeobecne si považovaná za veľmi vyťaženú osobu, tak sa pochváľ...

"Na pohľad toho nie je až tak veľa. Zatiaľ účinkujem len v pražskej Johanke z Arcu, joj a zabudla by som na Hamleta v Bratislave. Popri tom pracujem na sólovke. Je pravda, že materiál na moju prvú platňu dávame dohromady celú večnosť, ale teraz sú práce na nej už naozaj intenzívne. V podstate jedno CD medzitým i bolo nahrané, ale nebola som s ním spokojná, tak sa to robí nanovo. Veď ma nik nenaháňa, nie? Vydavateľ, s ktorým mám podpísanú zmluvu, mi dáva vo všetkom voľnú ruku. Okrem toho spievam na rôznych akciách, kde si ma ľudia zavolajú."

V každom prípade si stále v jednom kole, nechýba stres. Na čom sa najviac odrazí ten nápor?

"Taká Johanka je trojhodinové predstavenie, v ktorom som takmer celý čas na javisku. No je zvláštne, že práve to pre mňa nie je to najnáročnejšie. Naopak, stále nanovo sa na tento výstup teším, veľmi ma napĺňa byť súčasťou nejakého príbehu. Doslova to potrebujem a práve teraz mi najviac vyhovuje muzikál Johanka. Samozrejme, že človeka celá tá hektika okolo vyčerpáva. Ja osobne som najviac unavená z nekonečného premiestňovania sa z miesta na miesto. Posledné mesiace som bola každý deň niekde inde a lôžkový vozeň bol už mojím prechodným bydliskom."

Nebúri sa ešte telo?

"Práveže búri, ale u mňa to hneď prechádza na psychiku. Som potom zlá, na každého kričím, všetko ma znervózňuje. Ale to hektické obdobie chvalabohu nie je pravidlom, dúfam, že v januári sa to trochu upokojí. Aj keď som sa zaviazala k ďalšej spolupráci s režisérom, ktorý robil i Kráľa Dávida. Podľa jeho ďalšej predlohy sa ide realizovať jedno divadelné predstavenie v Štúdiu S, kde budem hrať a už teraz sa naň veľmi teším. No, akurát teraz som si uvedomila, že to asi nebude také jednoduché, ako som si myslela. Johanka ďalej pokračuje, Hamlet sa pravdepodobne začne hrať i v Prahe, plus táto hra a moja sólová platňa, na predzvesť ktorej by som chcela urobiť šnúru po Slovensku ... No, každopádne to bude časovo zaujímavé. Obávam sa teda, že ma ani ďalší rok nečaká žiadne uvoľnenie."

Máš vôbec nejakú hranicu, za ktorú nejdeš? Vieš si sama povedať, tak dosť, toto je už na mňa veľa?

"Stáva sa, ale najčastejšie ma zastaví niečo iné, ako ja sama. Lebo aj keby som sa začala búriť, nemám proti komu, realizujem len to, čo som chcela ja, tak to proste musím zvládnuť. Snažím sa preto organizovať si veci tak, aby som čo najviac selektovala a rozlišovala dôležité od menej dôležitého. Už sa mi raz totiž stalo, že v jeden deň, keď som mala trochu viac spievania, som po absolvovaní posledného koncertu skončila v sanitke a strávila noc na záchranke. Ja som alergička a telo od vyčerpania skratovalo a prehnane zareagovalo na Ibuprofen, ktorý som si dala pred predstavením. Nebola to normálna reakcia, ale ja som bola tak vystresovaná, že som sa v tej chvíli mohla zadusiť. Vtedy som si uvedomila, že by som mala brzdiť. Ale akonáhle som sa ráno zobudila, už som odpuchla, vyzerala opäť ako človek a dalo sa mi dýchať, veľmi rýchlo som zabudla na svoj včerajší strach a na reverz som už o hodinu dávala rozhovor do jedného časopisu. So mnou ťažko."

V decembri slávia Lucie svoje meniny, považuješ sa podľa legiend za bosorku?

"Myslím, že áno. Mágia a okultizmus mi síce nič nehovoria, neviem ani veštiť z ruky, ale často sa mi stáva, že veľa vecí vytuším. Niekedy sa tým šiestym zmyslom i orientujem, moja intuícia sa mi veľa krát potvrdila. V každom prípade emócie u mňa prevládajú nad racionalitou."

Na čo si nájdeš v priebehu dňa stále čas aj napriek nabitému programu?

"Nemám žiaden rituál, ani barličky, ktoré by ma dávali do pohody. Už to vyznieva trápne, lebo je to zase len práca, ale ja som tú Johanku povýšila na niečo, na čo nedám dopustiť. Mám ju strašne rada a fakt práve bez nej si nedokážem predstaviť toto svoje životné obdobie. Nič ju nemôže ohroziť, je u mňa na prvom mieste, nech by ma volali účinkovať kdekoľvek inde za neviem aké peniaze. Viem, že som teraz úplne pipi, ale o ničom inom momentálne neviem rozprávať. Všetky dialógy s mojím manažérom sa krútia len okolo toho. Keď mi povie nejaký termín a náhodou to koliduje s Johankou, už je oheň na streche. Vtedy som nekompromisná, bránim sa, akoby mi dieťa brali. Ale zvláštne je, že tak isto berie toto predstavenie i Lucka Bílá, s ktorou alternujem. Obe k nej máme výnimočný vzťah a sme ochotné pre ňu obetovať i lukratívnejšie ponuky."

Stotožňuješ sa s Johankou z Arcu i ľudsky?

"Áno. Prežiť si jej život aspoň na tie tri hodinky na mňa pôsobí doslova očistne, preto ju nemám problém stvárňovať zas a zas a zas..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.