v Brne v ulici Veselá necelý rok "Kavárnu Vladimíra Menšíka". Vysoký, štíhly muž podobu otca v žiadnom prípade nezaprie, nechýba mu ani zmysel pro humor.

Na konci roku i Menšík junior rád spomína. "Maminka môjho otca, moja babička, pochádzala z Ivančíc, kde tatko prežil svoje detstvo. V Brne potom poznal moju maminku a odsťahoval sa do Prahy.Tam sme sa ja i sestra Vladimíra (44), ktorá je účtovníčkou, narodili. Keď mi bolo päť rokov, rodičia sa rozviedli a matka sa s nami vrátila naspäť do Brna. My sme so sestrou ďalších desať rokov vôbec neveděli, že rodičia sú rozvedení. Maminka nám to jednoducho nepovedala. Všetko fungovalo normálne. Otec za nami jazdil, my sme vedeli, že stále filmuje a nič nám divné nebolo. Medzitým sa tatko znovu oženil. Se svojou druhou ženou Olgou mal tatko Honzu (36), ktorý pracuje ako filmový producent a Martinu (38), známu herečku a moderátorku. Sme vlastne iba štyria súrodenci, ale vždy sme si hovorili, že nás je jedenásť," upresnil tlačovej agentúre Korzo rodinné vzťahy Petr Menšík.

"Moja matka sa už nikdy nevydala a jej koniec bol hodne smutný. Umierala na rakovinu v nemocnici U svaté Anny a v tom istom čase tam priviezli i tatka. Zomreli vlastne obaja odrazu počas jedného týždňa v tej istej nemocnici."

Kaviareň je plná relikvií a fotiek a Petr Menšík so šarmom Vladimíra Menšíka je ochotný rozprávať ďalej. "Otec bol celoživotný vtipkár, rád si napríklad pridával roky. Spomínam si, že keď mu bolo päťaštyridsať, ve Vlaste sa písalo, že slávi 50! Nikdy nikto nevedel, koľko je otcovi vlastne rokov!"

Otca si kaviarnik Petr v útlom detstve veľmi neužil, ale gény ho svojho času k hereckej profesii ťahali. Pokúšal sa dostať na konzervatórium i Janáčkovu akadémiu, ale šťastie mu neprialo. Vyštudoval teda priemyslovku, vyskúšal niekoľko zamestnaní, od zásobovača a kulisáka po predajcu ojazdených áut. S otcom bol však stále v kontakte, hlavne v čase, keď Vladimír Menšík jazdil s programom Kreslo pre hosťa po celej republike.