dlho a nikdy sa nedá s úplnou istotou povedať, či sa pacient napokon z kómy preberie. Anestéziológovia konštatujú, že aj na prvý pohľad beznádejné prípady mali šťastný koniec a naopak, optimistická prognóza sa napokon vyplniť nemusela. O téme, ktorá je u nás ešte stále tabu, hovoríme s prednostom Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Triede SNP v Košiciach MUDr. Jozefom Firmentom, PhD.
"Existuje takzvaná plytká kóma, vyvolaná napríklad ťažším alkoholovým opojením či otravou liekmi, alebo hlboká, ktorú spôsobuje vážne poškodenie funkcií mozgu. Tie pri najhlbšej kóme celkom vyhasínajú a nastáva mozgová smrť, ktorá je podmienkou na odber orgánov pre účely transplantácie. Pretože mozog ako hlavný regulačný orgán dokáže riadiť pochody organizmu, aj keď je pacient v bezvedomí. Avšak pri mozgovej smrti dochádza k poruchám krvného behu, klesá krvný tlak, zastavuje sa dýchanie a mení sa i činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním. Čoskoro dochádza k smrti organizmu. Aj keď odoborníci sú schopní za pomoci prístrojov uržiavať životné funkcie niekoľko hodín až dní, skutočná záchrana už nie je možná," rohovoril sa MUDr. Firment.
Podľa prednostu môže byť príčin bezvedomia niekoľko. Veľmi často k nemu dochádza v dôsledku krvácania do mozgu či vážnych úrazov hlavy. Bezvedomie môže pretrvávaťaj po prekonaní takzvanej klinickej smrti, ku ktorej dochádza po zastavení krvného obehu, alebo môže ísť aj o takzvané metabolické kómy súvisiace s ochorením obličiek, pečene alebo iných endokrinných orgánov. Prípadne docháda k bezvedomiu z rôznych neurologických príčin - pri mozgových nádoroch, ťažkom epileptickom záchvate alebo cievnych poškodeniach mozgu. Ale riadený stav bezvedomia môže byť vyvolaný i cielene podávanými liekmi. Napríklad počas operačného zákroku sa podávajú lieky tak, aby pacient "spal" a necítil bolesť. Je to celková anestézia - narkóza, po ktorej sa pacient kompletne zotaví.
"Teoreticky môže kóma trvať aj roky, a z literatúry sú známe takéto prípady, ale my sme dosiaľ stretli ‚iba' s niekoľkomesačným bezvedomím. Ide vždy o veľmi vážne stavy, ktoré môžu končiť smrťou, ale máme i pacientov, ktorí sa aj po tak dlhom období prebrali a po istom čase vrátili späť do normálneho života. Všetko závisí od stupňa poškodenia mozgu a vysloviť prognózu v prvých dňoch nebýva vôbec jednoduché. Dôjsť totiž môže k rôznym komplikáciam," vysvetľuje MUDr. Firment.
Keďže riadiaca funkcia mozgu u pacienta zlyháva, preberá ju vlastne ošetrujúci personál. Za pomoci monitorovacej techniky a prístrojov zabezpečujú lekári základné životné funkcie organizmu, avšak regulácia všetkých orgánov nemôže byť stopercentná. Neraz dochádza k veľmi závažným kompláciam, ako je zápal pľúc, poruchy výživy či poruchy funkcie obličiek, pečene alebo centrálneho nervového systému.
Hlboká kóma môže, ale nemusí, na pacientovi zanechať nejaké následky. Zmeny súvisia s jemnými psychickými funkciami, ktoré si všimnú azda iba pacientovi blízki. Alebo ide o organické následky - pobolievanie hlavy, závraty alebo poruchy správania, ako väčšiu podráždenosť, únavu. Oveľa výraznejšia býva zmena životnej filozofie.
"Mám dojem, akoby pacienti, ktorí prežijú také závažne stavy, získali iný pohľad na svet. Lepší pohľad. Akoby odrazu dokázali viac zhodnotiť, čo je v živote dôležité a čo nie. Snáď si ľudia odrazu uvedomia pominuteľnosť života, alebo iba pochopia výzam rodiny či medziľudských vzťahov. Ocenia podporu a pomoc okolia, ktorá je takisto veľmi dôležitá," hovorí prednosta.
Pacienti si podľa neho neuvedomujú, čo sa okolo nich deje, ale zdá sa, že svoje okolie predsalen vnímajú. Monitorovacia technika prezrádza, že reagujú na dotyk, alebo známy hlas. Preto anestéziológovia nerobia prekážky pri návšteve ľudí v bezvedomí.
"Podľa našich skúseností si pacienti po prebratí z bezvedomia nič nepamätajú, dokonca si nespomínajú ani na obdobie, keď začali komunikovať s okolím. Nie je to na škodu, naopak, je to dôsledkom dobre vyvinutého obranného mechanizmu človeka. Otázkou je, či majú počas kómy nejaké sny. Žiaden z pacientov nám nepotvrdil zážitky, aké uvádza vo svojich knihách Moody. Nik nevidel svetlo, ani neputoval tunelom... Avšak pacienti sa môžu pohybovať medzi fázami snenia a vnímania - napríklad počas tlmenia liekmi pri umelej ventilácii. Aj keď si to ľudia obyčajne nepamätajú, môžu mať dokonca aj intenzívne zážitky. Ležal u nás napríklad pacient, ktorý sa nám pri odchode zdôveril, že v bezvedomí na neho veľmi nepriaznivo pôsbilo vŕzganie dverí skrinky, keď sestričky vyberali infúzne roztoky," prezrádza prenosta. Boli sme zvedaví, či je v človeku niečo, čo ho núti bojovať.
"Určite sú rozdiely medzi pacientami a veľká väčščina z nich bojovať - či už vedome alebo nevedome - chce. My ako ošetrujúci personál sa stotožňujeme s tou väčšinou a každého bojujeme zo všetkých síl. Aj o na prvý pohľad beznádejný prípad, pretože už neraz sa podarilo zvrátiť situáciu v prospech pacienta. Snažíme sa byť zakaždým optimisti, inak by sa nám veľmi ťažko pracovalo," reaguje anestéziológ.
Pracovať na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny je mimoriadne náročné na psychiku, vážne stavy si vyžadujú plné nasadenie každého pracovníka. Ale sú aj príjemné stránky tejto práce. Okrem radosti z každého zachráneného života je pre nich krásnym obdobím čas Vianoc.
"Vtedy prichádzajú pozdravy od bývalých pacientov, ktoré sústreďujeme pod vianočným stromčekom. Je to pre nás veľké povbudenie. To, že sme na našej klinike zvládli aj niektoré neuveriteľné prípady, je svedectvom toho, že zázraky sa predsa len dejú..." dodáva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
