Dnes toľko oslavovaný sviatok sa pôvodne nespájal so žiadnymi zvláštnymi zvykmi a obyčajami. Dátum 1. januára síce ako prvý novoročný deň prijali kresťania spolu s juliánskym kalendárom, ale koniec kalendárneho roka pripadal počas storočí v jednotlivých krajinách na rôzne dátumy, ako napríklad na 1. marec, 25. marec, 25. december alebo na Veľkú noc. A začiatok cirkevného roku, ktorý je pre veriacich smerodajný, sa oslavuje po prvej adventnej nedeli, ktorá nastáva najskôr 27. novembra a najneskôr 3. decembra.
Silvestrovská noc získala na význame, až keď sa v priebehu 16. storočia vo väčšine západokresťanských krajín ustálil gregoriánsky kalendár a počiatok nového roku na 1. január. Pre svoj pohanský pôvod (oslavy nového roku v starom Ríme sprevádzala neviazaná radosť) sa však oslavy posledného dňa kalendárneho roka netešili veľkej obľube v cirkevných kruhoch. Až hospodársky rozvoj v 19. storočí a s ním spojená viera v príchod nového zlatého veku na konci "storočia pary" a občianska spoločnosť s jej civilným kalendárom premenili silvestrovskú noc na jednu z najbujarejších osláv roka.
O živote a osudoch muža, ktorému je zasvätený posledný deň občianskeho roka, sa veľa správ nedochovalo. Pramene uvádzajú, že sa Silvester narodil ako rímsky občan niekedy v polovici 3. storočia. Kňazské svätenie prijal najskôr ešte v čase pred začiatkom prenasledovania kresťanov, ktoré vypuklo za vlády Cisára Diokleciána, na konci 3. storočia. Počas prenasledovania sa asi ukrýval na Monte Soracte neďaleko Ríma. Po smrti pápeža Miltiada bol 31. januára roku 314 zvolený za rímskeho biskupa. Podľa legendy mu cisár Konštantín I. Veľký udelil dočasné panstvo v Taliansku a postavenie primasa (nadradenosť ostatným viskupom). Za Silvestrovho pontifikátu zasadal v roku 325 prvý ekumenický koncil v Nice. Silvester sa ho však osobne nezúčastnil. Vyslal na neho svojich dvoch zástupcov a po skončení koncilu iba potvrdil jeho závery. Počas svojho života dal postaviť kostol nad Priscilinými katakombami, v ktorých bola pochovaná rada kresťanských mučeníkov. Neskôr sa katakomby stali jedným z dôležitých pútnických miest. Po smrti bol v nich Silvester v roku 335 pochovaný. Silvester je jedným z prvých uctievaných svätcov a jeho kult sa rozšíril do celej Európy. V strednej Európe je jeho uctievanie preukázane najskôr v Nemecku, kde je po prvý raz doložené v meste Bamberk v 11. storočí.
To, že sa v poslednom dni v roku pripomína práve sviatok pápeža Silvestra, má náhodne aj symbolický význam: pápež Silvester I. vládol v čase, kedy skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal vek nový. Žil na konci dejín starovekého sveta a súčasne na začiatku novej epochy písanej kresťanskou cirkvou.
Z predkresťanských osláv konca roku sa dochoval celý rad zvykov, ktoré sa postupne stali súčasťou rozlúčenia sa so starým rokom a privítania roku nového. Na niektorých miestach sa stále ešte 31. decembra koná silvestrovský sprievod. V nemeckom Schiltachu sa veriaci po skončení poslednej bohoslužby v starom roku vydajú s veľkými aj malými lucernami k miestnemu trhovisku. Na námestí spoločne spievajú chorál Ďakujeme všetci Bohu. Potom ide sprievod k fare. Pod oknami fary sa spieva Buď Bohu česť, ideme s radosťou. Farár svojmu stádočku požehná a všetci sa rozídu oslavovať začiatok občianskeho roka. V alpskej dedinke Westhausen sa počas sviatku sv. Silvestra usporadúva slávnostná jazda na koňoch.
Jedálny lístok býval na sv. Silvestra väčšinou rovnaký ako cez Štedrý večer. Zvyk jest o polnoci ovar, krúpy a chren s jablkami pre šťastie pochádza až z 19. storočia. Z predkresťanských dôb u nás pretrvávala obyčaj ľudových veselíc. Na dedinách navštevovali obydlia "ometačky", do čierneho oblečené chudobné ženy. Hlavy mali obviazané bielou šatkou tak, aby nad čelom bola strieška. Ometačky trikrát zaklopali, než vošli. Mlčky pristúpili k šporáku a trikrát ho vymietli so slovami: "V mene Otca, Syna i Ducha svätého". Šporák potom v novom roku dobre hrial a na platni sa nič viac nepripálilo. Za prianie všetkého dobrého dostali od domácej peňažitý dar. Podľa ľudovej povery hospodárka nemala počas silvestrovskej noci mať vyvesenú bielizeň, inak by niekto zomrel.
S očakávaním príchodu roku 1900, ktorý bol mylne považovaný za počiatok 20. storočia (tým bol v skutočnosti až prelom roku 1900 a 1901), boli oslavy v predvečer Nového roka bujaré. Ich neoddeliteľnou súčasťou sa stali polnočné ohňostroje a prípitok, rovnako ako netrpezlivé očakávanie začiatku nového roka v spoločnosti priateľov a blízkych.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
