Európy okolo severného pobrežia amerického kontinentu až k ázijským mestám ? Jedinou známou trasou, ktorú námorníci používali, bola totiž plavba okolo nebezpečného mysu Hoorn, ktorý sa nachádza v Ohňovej zemi.
Objaviť Severozápadný priechod sa okrem iných snažil i známy britský moreplavec James Cook v roku 1778. Cookova cesta viedla pozdĺž pobrežia dnešnej kanadskej provincie Britská Kolumbia, cez súostrovie Aleuty až k Aljaške. V auguste toho istého roku dosiahli jeho lode Beringov prieliv medzi Áziou a Amerikou, no o niekoľko dní musel Cook bádanie prerušiť, keď mu bariéra "ľadových polí" zablokovala cestu.
V roku 1844 vyhlásila Británia ďalší pokus objaviť vytúžený priechod. Vedenie výpravy dostal na starosť sir John Franklin, skúsený, päťdesiatosemročný "morský vlk". Franklin sa narodil 16. apríla 1786 a už v mladom veku slúžil v námorníctve. Fascinovali ho severské krajiny a tak, keď ho britská admiralita v roku 1819 vyslala mapovať severné brehy amerického kontinentu, bol v "siedmom nebi". Jeho prvá plavba viedla do Beaufortovho mora, kde skúmal život Eskimákov a o svojich polárnych zážitkoch napísal niekoľko kníh.
Na dlhú cestu dostal Franklin lode Erebus a Terror, zásobené potravinami na tri roky. Jeho stodvadsaťdeväťčlenná posádka vyplávala 19. mája 1845 v ústrety nehostinným kanadským brehom. Franklin oboplával najväčší ostrov sveta, Grónsko a zamieril cez Davisov prieliv do Baffinovho mora. Tu ho zazrela posádka istej veľrybárskej lode a odvtedy už skúseného moreplavca i jeho mužov nikto nikdy nevidel...
V Anglicku medzitým s napätím očakávali správy o Franklinových objavoch. Keď od ich vyplávania prešiel tretí rok a žiadne informácie nedorazili, vedenie britskej admirality bolo znepokojené. Lady Franklinová naliehala na začatie záchrannej výpravy a tomu, kto nájde jej manžela prisľúbila 3 000 libier. Spolu s dvadsiatimi tisíckami, ktoré za nájdenie stratenej posádky vypísala admiralita, to dávalo dokopy peknú sumu, kvôli ktorej bolo ochotných riskovať život v drsných severských podmienkach mnoho odvážlivcov.
V roku 1851 sa objavila prvá stopa po nezvestnom anglickom bádateľovi. Na ostrove Beechey našli námorníci zvyšky starého Franklinovho skladu. Stratení bádatelia tam nechali konzervy, fľaše, laná a odišli nevedno kam. Neďaleko sa našli tri hroby členov zmiznutej výpravy Johna Torringtona, Johna Hartnella a Williama Braina, ktoré boli znovu odkryté až v roku 1984. V Anglicku po zistení smutných skutočností vyhlásili všetkých členov posádky oficiálne za mŕtvych. Napriek tomu, pátranie po nich vôbec neustalo...
Koncom roku 1854 sa na britské ostrovy priplavil istý doktor John Rae, ktorý tvrdil, že má informácie o stratenej výprave. So sebou mal kompas, hodinky, lyžičky a vidličky, ktoré lady Franklinová spoznala a potvrdila, že patrili jej manželovi. Rae hovoril, že predmety kúpil od Eskimákov na západnom pobreží polostrova Boothia, 500 km na juh od ostrova Beechey. Eskimáci mu povedali, že na jar 1850 zazreli asi štyridsať bielych mužov, ktorí sa chceli dostať na kanadskú pevninu. Doktor navyše predložil dôkazy o niekoľkých hroboch na pevnine i ostrove kráľa Williama. Po týchto presvedčivých argumentoch stiahlo velenie admirality všetky záchranné výpravy a odmenu dostal Rae.
V roku 1857 sa na ďalšie pátranie podujal kapitán Francis McClintock s dvadsiatimipiatimi mužmi na palube. Pátranie sústredil do oblasti medzi polostrovom Boothia a Somersetovým ostrovom. Na polostrove stretol Eskimákov, ktorí mali predmety z Franklinových lodí a povedali mu, že "jedna z nich sa potopila, druhú bieli muži vytiahli na breh a opustili". Na Ostrove kráľa Wiliama našli McClintockovi chlapi pod označeným kameňom správu, v ktorej okrem iného stálo: " . . . veliteľ výpravy, sir John Franklin zomrel 11. júna 1847 a celkové straty tak predstavujú už 24 mužov"...
22. apríla 1848 sa, podľa nájdených správ pod kameňmi, zostávajúcich 105 členov výpravy vydalo na posledný pochod s cieľom dosiahnuť kanadskú pevninu. Väčšina z nich počas "pochodu smrti" podľahla vyčerpaniu a hladu, no povrávalo sa, že niekoľkí sa radšej rozhodli žiť s priateľskými Eskimákmi a vzdali sa myšlienky na návrat do vlasti. Tieto dohady však nikto nikdy nepotvrdil...
Napriek tomu že sir John Franklin Severozápadný priechod nedosiahol, dodnes jeho meno nesie záliv, jazero i úžina v severnom kanadskom teritóriu. Priechod, kvôli ktorému Franklin obetoval život, objavil Robert McClure v roku 1850, no prvým, kto ním aj preplával bol nórsky bádateľ Roald Amundsen na začiatku 20. storočia. Severozápadný priechod však nemal pre obchod takmer nijaký význam, pretože bol skoro celý rok zamrznutý.
Autor: maťo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
