najprirodzenejšia možnosť ako chovať čmeliakov je, že im na vhodné stanovisko, kde čmeliaci žijú, pripravíme hniezdne dutiny (alebo úliky) a na čmeliakoch ponecháme, či sa v nich usadia alebo nie. Pri tejto metóde môžeme počítať s úspešnosťou okolo 10 percent (v našich podmienkach), v Amerike je úspešnosť vyššia.

O trochu menej slobody dopraje čmeliakom tzv. Zapletalova metóda, ktorá spočíva v tom, že vhodnú samičku, ktorá sa chystá založiť si hniezdo, držíme v úlikoch 1 až 3 dni. Po tomto čase úlik otvoríme (dáme samičke slobodu) a je iba na nej, či v úliku zostane, či si k založeniu hniezda nájde iné, vhodnejšie miesto. Pre usadzovanie čmeliakov Zapletalovou metódou odchytávame iba tie matky, ktoré si zjavne hľadajú miesto. Poznáme ich podľa chovania: bzučia, lietajú pomaly a kľukato, nízko pri zemi. Skúmajú dutiny a rôzne otvory, často zaletia do otvoreného okna. Na nohách nesmú mať peľ. Matka, ktorí si hniezdo zjavne nehľadá, s najväčšou pravdepodobnosťou z úliku pri prvej príležitosti uletí. Podobne matka, ktorá si hniezdo už založila, v našom úliku nezostane, naviac o svoje v prírode založené hniezdo príde, keď ju uväzníme. Matky, ktoré majú v prírode hniezdo založené v zajatí bez zjavnej príčiny uhynú. Preto matky, ktoré lietajú z kvetu na kvet nechytáme.

Ešte menej slobody dopraje čmeliakom tzv. Poľská metóda. Samičku v tomto prípade držíme celý mesiac v "klietkach" na hluchavkách.

Najmenej slobody doprajeme čmeliakov, pokiaľ ich chováme v termostate. Niektoré druhy čmeliakov sa dajú chovať celoročne (aj v zime) pri čom vývoj hniezda má rovnaký priebeh a rovnaké fázy ako v prírode. Takýto laboratórny chov čmeliakov môžeme odporučiť, pokiaľ chceme sledovať prejavy čmeliakov v hniezde.

Autor: I/ji

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.