skončí fiaskom. Takmer na všetkých rohoch ulíc a vo všetkých zákutiach mesta sa obyvatelia potkýnali o robotníkov a nedokončené stavby, viaceré haly a múzeá ešte neboli dokončené. Nazvať to fiaskom by však bolo nespravodlivé. Severoportugalská metropola, preslávená jedinečným vínom, totiž zvládla svoje jednoročné pôsobenie v tejto "kultúrnej" funkcii bravúrne.
"Mesto sa etablovalo ako nový kultúrny stredobod Európy," vyhlásil pri príležitosti končiaceho sa "úradného obdobia" Porta portugalský prezident Jorge Sampaio.
Za úspechom však stojí nielen 450 kultúrnych podujatí, ktoré sa uskutočnili v rámci akcie Porto 2001, ale aj obnovenie zastaranej centrálnej a starej často mesta. Metropola ležiaca na ústi rieky Douro totiž zažila pravú kultúrnu revolúciu. Po celom meste prebiehali renovačné práce, vytvorili sa nové záhrady a aleje, postavili nové koncertné haly a múzeá.
Z celkového mestského rozpočtu 225 miliónov eúr určeného na kultúru poputovalo iba 12 percent na organizáciu kultúrnych podujatí, koncertov a výstav, zatiaľ čo najmenej 60 percent finančných prostriedkov sa zúročilo pri skrášľovaní mesta.
Podľa šéfky akcie Porto 2001 Teresy Lagovej prispel tento rok pozitívne najmä k odbúraniu pocitu menejcennosti. Porto s 310.000 obyvateľmi bolo totiž večnou portugalskou dvojkou za hlavným mestom Lisabonom.
K vrcholom tohto roku patrili viaceré významné kultúrne podujatia. Mestu však boli vyčítané aj slabé stránky - kultúrne žijúcej verejnosti totiž chýbali koncerty veľkých rockových a popových hviezd. Programová riaditeľka Manuela Melonová to však odôvodnila tým, že mesto by to stálo veľa peňazí. "Taká hviezda ako Madonna by pohltila veľkú časť našeho hudobného rozpočtu," dodala.
Kritici tiež Portu vytýkajú nedostatočnú koordináciu s holandským Rotterdamom, ktorý bola tento rok spolu s Portom európskou kultúrnou metropolou. Budúci rok od nich prevezmú "kultúrne žezlo" španielske univerzitné mesto Salamanca a belgické Bruggy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
