neuvedomuje, akú službu pre nás vykonáva. Je to miesto oddychu, relaxácie, uvoľnenia. Tak ako ľudia, i toalety majú svoje povahy. Poznáme toalety farebné, suché, "na stojáka", pánske, školské, domáce... Tu ale dáme najväčší priestor školským toaletám (logické, nie?) Osobne školské toalety navštevujem len v akútnych prípadoch, keď už rozmýšľam nad zmyslom života a radšej nerobím prudké pohyby. Ak potrebujem použiť WC (skratka slov water closet = nazýva sa to tak preto, lebo je SPLACHOVACÍ. V škole je ich zvyčajne splachovacích len pár, zvyšné mechanizmy nefungujú, a tak ma napadá, či by nemal názov na dverách znieť 'suchý záchod'?!) počas posledných troch hodín, radšej v kŕčoch čakám na koniec vyučovania a šprintujem domov. Môj spolužiak, ktorý má k toaletám obzvlášť láskyplný vzťah (trávi tam okolo 20% dňa), každú prestávku volí alternatívu neďalekého bistra, kde sa konečne uvoľní. Naše psychické pohnútky sú rovnaké a myslím, že prevažná väčšina študentov to cíti rovnako - sociálne zariadenia v škole neradi používame, pretože sú špinavé, nefunkčné, nie je na nich toaletný papier, mydlo pri umývadlách ani zrkadlo. Okrem toho sa nedajú zatvoriť dvere a sedieť (skôr čupieť, aby sme sa ho náhodou nedotkli) na záchode je ako sedieť vo výkladnej skrini. O zamykaní ani nehovorme, rešpektovať súkromie v najintímnejšej chvíli je asi len hudba budúcnosti. Môžme spomenúť aj zápach, popraskané dosky, nefunkčné splachovanie, staré zariadenia, neútulné prostredie.

Oblasť toaliet nie je výnimočná len svojou nevyhnutnosťou pre kvalitný život, je to aj akési spoločenské centrum. Cez prestávky sa tam stretávajú rôzni ľudia, debatujú o písomkách, o frajeroch, o počasí. Steny v tejto malej miestnosti sú vďačnými denníčkami dospievajúcich dievčat, vydržia všetky ich problémy napísané fixkou i perom. "I love you Ďodi", "Karči, nechaj Helenu, ona je sviňa", "Chumelí sa chumelí, padá sniežik biely...", "Je tu zima"

Na základnej škole sme na záchode dokonca skákali aj gumu, pretože na chodbe to bolo zakázané. WC slúži často aj ako akási fajčiarska miestnosť, nie je to ďaleko od triedy a čo iné ako cigareta najlepšie zaženie študentom nervozitu z písomky. Na hodiny potom prichádzame zafajčaní ako keby sme posledné 4 dni strávili v bare a nie na toalete.

Spomeňme aj etnické rozdiely medzi toaletami. NEPLATENÉ A ČISTÉ záchody v západoeurópskych krajinách ostro kontrastujú s tými slovenskými. Pred toaletami na Slovensku zvyčajne prešľapuje "vyberač" s mištičkou a s diabolským výrazom v tvári, ako nás zase ošklbe. Nemusím ani pripomínať, že za cenu 5 korún nebývajú toalety ani zďaleka tak čisté ako v zahraničí, že na nich nie je toaletný papier ani mydlo.

Doménou slovenských WC je tiež presný cenník služieb: Malá potreba 3 koruny, veľká potreba 5 korún, umytie rúk 1 koruna. Hrozné, nedôstojné, trápne. Pracovníčka, ktorá celé dní len dávkuje toaletné papiere, musí do detailov poznať všetko, čo zákazník na WC vykoná. Ale čo ak bude zvracať? To v cenníku nie je?!?!

Každý určite pozná i turecké záchody, keď treba celé svoje vedomie sústrediť na maličkú dierku v zemi. Muži, tí to majú jednoduché.....

Keďže ale žijeme tu, na Slovensku, musíme sa zmieriť s nie vždy čistými toaletami, s neuzamykateľnými dverami, s nedostatkom toaletného papieru, mydla. Môžeme aspoň snívať o fotobunkách, o točivých samočistiacich doskách a o farebných toaletách s veľkými zrkadlami a hlavne - pre prípad nehody - nosiť so sebou dosť drobných.