chvíľ so svojimi najbližšími. Napriek tomu, niektorí z nich musia bezpodmienečne nastúpiť do práce, pretože ich absencia by ochromila zdanlivo bezproblémový rytmus života ostatných spoluobčanov. Medzi nich patria napríklad kotolníci.
"Dnes sú služby v kotolni prakticky bezproblémové. Ale pamätám si na obdobie, kedy sme kúrili uhlím a to sme tu niekedy mávali veľmi dusno. Najmä vtedy, keď meškali dodávky paliva. Zamykali sme sa zvnútra a nespokojní obyvatelia nám búchali naraz na všetky dvere," zaspomínal si Alfonz Baláž (na snímke vpravo hore), ktorý svoju prácu robí už 26 rokov.
Ako uviedol, pred 20 rokmi si dokonca raz musel zavolať na pomoc aj políciu. Najhoršie to však bývalo pri nákupoch. Ak ho nespokojenci spoznali v obchode, niekoľkokrát ho vraj len duchaprítomnosť predavačiek zachránila pred ručnou výmenou názorov, hoci na výpadkoch kúrenia neniesol žiadnu vinu.
"Istý čas sme kúrili dokonca len uhoľným prachom. Ten horel veľmi rýchlo a vodu príliš nezohrial. Stávalo sa, že naozaj teplá tiekla len dve hodiny denne. No a výsledkom nášho snaženia sa neraz bolo, že kotolník špinavý od prachu sa po práci nemal ani v čom umyť," uviedol ďalej A. Baláž, na ktorého vyšla silvestrovská služba aj tohoto roku.
Podobné skúsenosti má aj jeho, služobne o niečo mladší, kolega Ladislav Plavčko (na snímke vľavo). "Kedysi bývala v kotolni väčšia sranda. Keď sa kúrilo uhlím, striedali sme sa po trojiciach. Dnes je tu človek sám a od kotlov sa prakticky nesmie ani pohnúť. Navyše, aj moja manželka pracuje na zmeny, takže ak aj náhodou mám voľno, ešte stále nie je isté, či sa stretneme doma," povedal nám kotolník, ktorému robí v práci jedinú spoločnosť kanárik.
Podľa jeho slov, naposledy zažil počas sviatkov problémy asi pred štyrmi rokmi, kedy obmedzené dodávky plynu neumožňovali kúriť naplno. Krízový štáb zasadal dokonca v "jeho" kotolni a istý čas to vyzeralo, že sa nebude kúriť vôbec. "Teraz, keď si s kolegami telefonujeme, tak väčšina z nás sleduje z okna ohňostroje. Pozor dávame na jediné, aby zatúlaná svetlica nevletela cez vetracie otvory do regulačnej stanice, pretože by to mohlo spôsobiť pohromu" konštatoval L. Plavčko.
A koncoročná nostalgia? "Niekto musí robiť aj túto robotu. Ja ju však mám rád, veď ju robím pre druhých," vyvrátil domnienku o neprekonateľnosti smútku nad Silvestrom stráveným v práci A. Baláž.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
