prvých povojnových rokov. Slávnostný obed a čakanie na polnoc sú mestským prvkom, ktorý sa infiltroval do pôvodných zvykov. Tie sú spojené s iným dátumom príchodu nového roka. Pre roľníkov v Zemplíne, ale aj inde, nový rok začínal 25. decembra, na Božie narodenie. Nakoniec, až v sedemnástom storočí, jeho začiatok oficiálne presunuli na prvý január. Od tých čias v Zemplíne „kračunik", okrúhly biely koláč s krížikom, pečený špeciálne na Vianoce, načínajú až prvého januára. Jeho magická úloha spočíva totiž v tom, že ma zaručiť dostatok jedla v dome po celý budúci rok.

Na zvyky, spojené s posledným dňom v roku, je Zemplín chudobnejší ako niektoré iné časti Slovenska. Napríklad na Považí v ten deň chodia „kuriny-baby", mládenci poobliekaní do ženských šiat, ktorým každý dá výslužku. Táto obchôdzka domov mala zabezpečiť zdravé a bohaté chovy hydiny. „Babi deň" je známy aj z Uhrovskej doliny. Ide o kolektívne vinšovanie mládencov, ktorí chodia vo veľkej skupine aj s harmonikou.

Vinšovanie v Zemplíne je spojené predovšetkým s novým rokom. Vinše sú podobné ako na Vianoce. Vinšovníkmi však môžu byť iba muži, chlapci či mládenci, pretože príchod ženy na nový rok do domu je nežiadúci. Takej domácnosti by sa potom zle vodilo. Vinšovníci však musia byť čistučkí, vyumývaní, aby neprivolali choroby. Na stole v tento deň nesmie byť zajac, hydina a ryba, aby šťastie z domu neutieklo, neodplávalo, neuletelo. Naopak, čo najhojnejšie má byť zastúpené bravčové mäso, ktoré je symbolom blahobytu. Na Nový rok sa Zemplínčania umývali vo vode, v ktorej boli jabĺčko a drobné mince. Symboly zdravia a bohatstva. Taktiež v dome nesmie zostať nič, čo by bolo požičané. Dodnes si každý dáva pozor aj na to, aby do nového roka nevkročil s dlžobou.

Autor: luk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.