ére mobilov pevnú linku za zbytočnú, vyšli zákazníkom v ústrety a zlacnili svoje ceny mestských a medzimestských hovorov na polovicu. Eurotel sľuboval telefonovanie vo svojej sieti zadarmo. Realita však taká, že priateľom, ktorí urobili tú istú chybu a zvolili si toho istého operátora, som sa na Štedrý deň vôbec nedovolala. A nebola som sama. Na Eurotel sa z mojich priateľov nedovolal nik, na Globtel len veľmi trpezliví jedinci, ktorých ani jedenásty pokus o spojenie neprinútil mobil vyhodiť von oknom.
Poslať esemesku s krátkym, no o to dôležitejším poslaním bolo jednoducho nemožné. A začali sa šíriť všakovaké správy. Jedni tvrdili, že švagor, ktorý pracuje v tejto, reklamou o chlapcovi snehuliakovi tešiacemu sa na sánkovačku a lyžovačku, známej firme uviedol ako dôvod nefunkčnosti siete kolaps celého systému. Nápor vraj všetkých zainteresovaných prekvapil, preťaženie sieť jednoducho nezvládla. Iní, ktorých otcovia to čítali v dennej tlači tvrdili, že Eurotel jednoducho celý systém vypol. Jedna pani povedala alebo ako sa medzi ľuďmi hovorieva JPP môže i nemusí byť pravdou.
Isté však je, že mobily, aj keď majú svoje neodškriepiteľné výhody, by sa nemali stať našou modlou. Nepozorovane sme sa stali ich otrokmi. Aj ľudia bez vzdelania sa geniálne vyznajú v jednotlivých typoch, recitujú čísla rád, takmer každý má fotografickú pamäť na značky, ovládame spamäti tóny zvonení. Ľudia v prostriedkoch hromadnej dopravy nekomunikujú medzi sebou, ale so svojim mobilom. Esemeskujú slová, ktoré majú hodnotu len ak ich počujeme spolu so známym milovaným hlasom alebo nás namiesto nich niekto pohladí po vlasoch. Pretekáme sa, kto zoženie drahší, výkonnejší model, aby sme sa odbremenili od činností, ktoré nás robia ľuďmi.
Lenže práve Štedrý deň je dôkazom našej úzkoprsosti. Nie je až také dôležité, kto v Euroteli ako schybil. Táto možno nešťastná zhoda okolností, možno náhoda, možno úmysel nám jasne ukázala akí sme leniví a skostnatelí. Veď koľkých ľudí sme počas sviatkov nestretli len preto, že sme sa spoliehali na hovor zadarmo. Pretože na to, aby sme niekoho navštívili nepotrebujeme jeho dovolenie. Stačí si obuť teplé topánky, natiahnuť rukavice, zaklopať na jeho dvere, usmiať sa a povedať: "Ahoj, prišla som ti zaželať pekné Vianoce." Jednoduché, najmä pre hanblivých. Slová "Mám ťa rada," sa niekedy hovoria veľmi ťažko. No práve na Vianoce existuje množstvo variácií, ktoré to povedia za nás. Mobil však medzi nich tohto roku, pre niekoho našťastie, pre smola, nebol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
