premiérom akej európskej krajiny v skutočnosti je. A pritom rok sa začal takým pekným novoročným prejavom nášho prezidenta. No po ňom sme sa všetci vrátili už do krutej reality. Najviac asi Pavol Kanis, ktorý musel odstúpiť z funkcie ministra obrany, čo v našej praxi znamenalo, že odvtedy tipuje výsledky futbalových líg v členských krajinách NATO len ako radový poslanec parlamentu. Urobil tak po tom, ako rozosmial celé Slovensko vyhlásením, že stavbu svojej luxusnej vily financuje aj z tipovania v stávkových kanceláriách.
"Toto moji vrátnici vedia, nie minister, ako má stavať, aby s tým nemal problém. Veď to mohol stavať na dcérinu eseročku," poradil mu, no už s krížkom po funuse, veľkopodnikateľ Jozef Majský, ktorý údajne mal mať tiež prsty s jeho návratom do parlamentu.
"Skolila ma mediálna mafia. Odstúpil som, aby nezahynula moja rodina. Dal som si polčas, ale upozorňujem, že ja sa vrátim," povedal neskôr na zjazde SDĽ, za čo zožal búrlivý potlesk. Netlieskal vraj iba jeho nástupca Jozef Stank.
Ďalší poslanec NR SR V. Moric by problémy so svojim uplatnením nikde nemal a navyše by to ani veľa nestálo. Potom čo prokurátor zrušil uznesenie o vznesení obvinenia za jeho výroky o cigánskych rezerváciách a plodení debilov, padol tomuto víťazovi osláv kameň zo srdca. Už v januári navrhol riešenie rómskej otázky. Ponúkol sa za splnomocnenca vlády pre túto chúlostivú oblasť a vyhlásil, že ak získa post cigánskeho vajdu, za desať rokov vyrieši až tretinu problémov, pričom nás to bude ročne stáť len čosi vyše miliardy.
Do sveta sa vybralo aj legendárne trio Smer na čele s Robom Ficom, budúcou prezidentkou Monikou Beňovou a manažérom Fedorom Flašíkom. Pri svojich početných zahraničných výjazdoch nehľadali žiadne nové tváre (kvízová otázka, bude po ďalšej plastike tváre Michael Jackson pre Smer novou tvárou?) ale premávali sa po Bruseli, Berlíne, Washingtone a moskovskom Červenom námestí. Namäkko z ich návštevy bola najmä naša jadrová lobby, ktorá lídra Smeru predstavila v Rusku ako človeka budúcnosti. Lobbisti nezabudli zdôrazniť, že Robo by po najbližších voľbách mohol zmeniť rozhodnutie Dzurindovho kabinetu o (ne)dostavbe jadrovej elektrárne v Mochovciach, čo by nás vyšlo len na niekoľko miliárd korún. Ale to by ani nemuselo vadiť, pretože všetci vieme, že tavárišč Fíco je v jadre správny chlap.
Na Medzinárodný deň žien dostal pekný darček od manželky vtedajší riaditeľ odboru zahraničnej pomoci Úradu vlády Roland Tóth a odštartoval tak zrejme najväčšiu minuloročnú kauzu eurofondy. Manželka, s ktorou sa chudák Tóth práve rozvádzal upozornila kompetentných na zneužitie miliónov, ktoré nám v rámci predvstupovej pomoci poskytla Európska Únia. Škandál potom stál stoličku nielen Tótha, ale aj vicepremiéra pre integráciu do Pavla Hamžíka. Podozrenie z korupcie vyšetrovala niekoľko mesiacov parlamentná komisia spolu s NKÚ a ľuďmi z EÚ. Niečo sa z toho potvrdilo, Hamžíkova vina však jednoznačne dokázaná nebola, skôr naopak... No keďže sa zistilo, že výber projektov nebol príliš transparentný, niekoľko desiatok miliónov korún zostalo v Bruseli namiesto toho, aby poputovalo na Slovensko.
Predseda vlády Mikuláš Dzurinda sa koncom marca chcel rekvalifikovať na učiteľa matematiky. V bývalých Kovohutách, dnes už japonskej Matushite Krompachy nám porozprával, že práve táto spoločnosť predstavuje ukážkový príklad zdvojnásobenia platov. V Kovohutách totiž Krompašania podľa Dzurindu zarobili priemerne 10,5 litra zatiaľ čo Matsushite predpokladajú až 18 tisíc hrubého (škoda, že ani to nevyšlo). A ak sa nejakým učiteľom matematiky nebude táto Mikiho nová násobilka zdať, môžeme ich ukľudniť tým, že rovnica 10,5 krát dva = osemnásť bude v učebných osnovách platiť len do nasledujúcich volieb...
Ako nevinný prvoaprílový žart vyznelo to, že honorárny konzulát Kamerunu so sídlom v centre Bratislavy je falošný. Nezistili to však pracovníci ministerstva zahraničných vecí, ale hnusní novinári. Samozrejme, že minister Kukan za to odmietol niesť zodpovednosť a pripísal ju svojej predchodkyni Zdenke Kramplovej. Tá sa mimochodom odvety stihla rekvalifikovať na odborníčku na pyramídové hry s lukratívnym nákupom amerických štátnych dlhopisov za 200 percent ich nominálnej ceny. Jej rovnako šarmantná kolegyňa a zároveň šéfka národniarov Anna Malíková sa v Rusku vydala za Rusa. Nepodľahla ale tlaku svojho poslaneckého klubu (dnes už klubu Pravej SNS) a od svojho zákonitého Alexandra Belousova sa nedištancovala. A hoci sa jeho meno spájalo aj s vydaním medzinárodného zatykača, nič sa nedeje, lebo zatykač bol "narýchlo" zrušený. Jána Slotu to viedlo k domnienke, že by Anna Malíková síce mohla okrem manžela šéfovať aj SNS-ke, avšak maximálne tak v podmoskovskej oblasti.
Hlavný radca slovenského prezidenta a vtedy ešte jeho pravá ruka Ján Bílek nám v mesiaci lásky porozprával ako popri svojom hlavnom zamestnaní, ktorým bola podľa neho práca v Mlyne Košice a.s., stíhal nielen kvalifikovane radiť R. Schusterovi, sprevádzať ho na každom kroku, ale aj sledovať dianie vo viacerých spoločnostiach, kde pôsobí ako člen ich Dozorných rád. Vo svojich podnikateľsko-zárobkových aktivitách nevidel za nič protizákonné s odôvodnením, že si vždy dával pozor, aby neporušil zákon. J. Bílek sa ale nepovažoval za verejného činiteľa a vôbec nechápal záujem médií o svoju osobu. "Tak by som aj ja vedel robiť novinára, keby som sa len pýtal... Ja nemám povinnosť nikomu odpovedať. Napokon, nie som verejný činiteľ. To že som hlavným radcom prezidenta je moja kamarátska výpomoc R. Schusterovi. A tú nerobím pre peniaze. Keby som to robil pre ne, tak tam už nie som. Ako hlavný radca dostávam z prezidentskej kancelárie smiešny zárobok," zveril sa nám J. Bílek a zrejme na znak nespokojnosti s plácou u prezidenta mu k 1. decembru dal definitívne zbohom.
Svoj zmysel pre špecifický humor preukázal aj jeho exšéf, ktorému bol na pôde nitrianskej Univerzity venovaný zaujímavý seminár o literárnej tvorbe Rudolfa Schustera. Samozrejme, že na ňom nemohol chýbať ani sám literárnou múzou postihnutý prezident. V životnej veľkosti nás prítomná hlava štátu upokojila, že píše bez nároku na honorár a má vraj schopnosť priblížiť svet, prácu, radosti a starosti prostého človeka, lebo dôverne pozná život. Ako ešte prezradil, nerád píše o tom, čo nezažil a tak je úplne jasné i to, že aj jeho detektívky majú reálny základ... Autor sci-fi príbehov si vraj z kritiky nič nerobí a zo zásady sa nenechá usmerňovať novinármi ani kritikmi, lebo by to vraj nikam nedotiahol. "Ak by som sa nimi riadil, nebol by som ani primátorom, ani predsedom parlamentu, ani prezidentom." Krátko na to, počas osláv Dňa víťazstva nad fašizmom krstila svoju prvotinu "Mama neplač, otec ešte žije" v prítomnosti rakúskych profesorov Bodnera a Hasibedera aj Schusterova dcéra Ingrid. Kniha sa potom dočkala zvukového pokračovania aj na CD, ktoré pod názvom "Otec neplač, anakonda ešte žije" stvorila trojica Piško, Noga a Skrúcaný.
V polovici júna oslavovala 130. výročie svojho vzniku SNS. Jej predsedníčka A. Malíková sebakriticky volala po kultivovanom vstupovaní členov strany a zároveň prišla na to, že "väčšina prvkov programu SNS je nemenná aj po 130-tich rokoch." Dokazuje to aj príklad expredsedu Jána Slotu, ktorý terajšej šéfke oznámil, že je "bohom, Ježišom Kristusom a duchom svätým v jednej osobe." Krajská rada SNS v Žiline pod Slotovým vedením jej zároveň pozastavila členstvo, na čo Malíková Slotovi odkázala, nech sa okamžite poberie na protialkoholické liečenie a zároveň ho označila za cigánskeho gynekológa. Na to sa nemohol pozerať podpredseda NR SR M. Andel, ktorý si zaspomínal na veľkú potrebu svojej šéfky. "Nech Anča nerozpráva o tom, kto pije. Pamätám si a mám na to desať svedkov, že keď pani Malíková bola napitá ako dalmatínsky cap, namiesto do "vecka" to spravila do bidetu. Chlap je chlap, ale dáma, aby si vypila a išla to robiť do bidetu, tak to by neurobil ani Andel, ani Slota, ani neviem kto." Na zdravie SNS...
Cez prázdniny nás opäť (ne)chtiac zabával svojou juhoamerickou šou hlava štátu. Najprv to bolo korenistým vodohospodárskym snom o tom ako riešil s pomocou násosky zásobovanie vodou na Blízkom východe, pričom po dobre vykonanej práci mu dobre padol aj koncert miestneho orchestra. Potom odletel s rodinou na päťtýždňovú dovolenku do brazílskej džungle, kde minul svoje celoživotné úspory a ešte si aj musel požičať. Už horšie bolo, že prezidentovým potomkom vystavil diplomatické pasy minister Kukan, hoci na to nemal podľa zákona veľmi právo. No aspoň sme sa postupne dozvedali ako prezident s kamerou a rodinkou loví štvormetrovú anakondu, čierneho pantera a skúma požierača mravcov. Neskôr vysvitlo, že pod Schusterovcami začala na amazonke horieť loď, zajali ho neuvedomelí Indiáni a prezident si spomenul aj na to ako skončil s hnačkou v brazílskej nemocnici. A keďže ako znie slogan jednej nemenovanej banky "Dôvera zaväzuje", dôvera hlavy štátu klesla medzi občanmi na historické minimum 2,5 percenta.
Začiatok školského roku ťažko prežívali pri pohľade na svoje výplatné pásky niektorí učitelia. Neprežila ho však bývalá poradkyňa V. Mečiara pre všetko Blažena Martinková. Tá sa vďaka opasku od župana obesila v sprche. Samovraždu spáchala vo viedenskej psychiatrickej klinike, kde sa liečila po tom, ako v stave nepríčetnosti dobodala svojho syna. "Jemnejšieho a miernejšieho človeka ako ona som v živote nestretol," povedal nám jej bývalý šéf V. Mečiar.
V októbri sme sa dozvedeli, čo robí vo voľných chvíľach minister kultúry Milan Kňažko. Chvíle divokého sexu s ním vraj prežila pražská produkčná Karolina Faltová. Mnohé ženy jej úprimne závideli, že sa mu "to" za noc podarilo až štyrikrát, keďže jeho kultúrny "nástroj" bol údajne minimálne taký tvrdý ako karlovarský porcelán. Spomínaný úlet mal minister prežiť práve počas služobnej cesty v Karlových Varoch a dokonca zaujal aj majstra sveta vo faktických poznámkach Jána Cupera z HZDS. "Pán minister, bola aspoň tá kravata, ktorou ste mali zaviazané oči, slovenská?" spýtal sa ho na hodine otázok a odpovedí členov vlády v parlamente, avšak minister jeho otázky ignoroval. Podobne tak aj českú produkčnú milenku, ktorú na rozdiel od pôvodných predsavzatí za pikantnú spoveď nezažaloval.
Zhruba v tom čase sa prevalilo, že prezidentov syn Peter, ktorý si občas chodí zapoľovať do revíru k Jožkovi Majskému, sa ako súkromná osoba s diplomatickým pasom prevážal po našich (ne)cestách na luxusnom tereňáku Mercedes ML 320. Túto ľudovú káru mu čírou zhodou okolností požičala tá istá firma, ktorá vyhrala v prezidentskej kancelárii jeho otca lukratívnu verejnú súťaž na dodávku áut za viac ako deväť miliónov korún. Nikto z vyššie uvedených nepovažoval takýto druh biznisu za neobvyklý, či dokonca nezákonný, no ku cti Petra Schustera isto slúži, že na spomínanom autiaku už nejazdí, keďže ako sa nám pochválil, vymenil ho za luxusnejší model tej istej značky.
Ešte pred konaním vydarených volieb do VÚC naháňali policajti po Bratislave poslanca parlamentu za najsilnejšiu vládnu VÚC stranu SMK Pála Farkasa. Ten sa počas cestnej kontroly odmietol podrobiť dychovej skúške na alkohol a hoci bol mierne "unavený" z miesta sa jemne povedané vyparil šliapnutím na plyn. Keď sa vyjaveným príslušníkom podarilo po hollywoodskej naháňačke poslanca zadržať, nechcel vystúpiť zo svojho štvorkolesového útulku. Dopravákom sa vyhrážal, že zavolá I. Šimkovi na ministrovi vnútra a jedného z nich označil za "špinavého človeka". Samozrejmosťou našej politickej scény je aj to, že Pál Farkas sa zatiaľ nikomu neospravedlnil a doteraz si spokojne hovie v parlamente.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
