miestenku v regionálnej Jedenástke VsFZ. Hoci mu záver uplynulého ročníka skomplikoval jeho spoluhráč, keď mu ramenom nechtiac zlomil sánku a v tejto mal opäť zdravotné problémy, predsa len upútal treťoligových kormidelníkov, ktorí mu dali sedem hlasov. Patrí k trojici hráčov, ktorá sa objavila aj v minuloročnej jedenástke.

"Najviac si z doterajších ocenení vážim práve to posledné. Tento rok nebol pre mňa najlepší, pretože ma dosť prenasledovali zranenia a navyše mi zomrela aj mama," hovorí pravý obranca J. Vitko. "Na dve stretnutia by som najradšej zabudol, bol som vtedy na seba dosť nahnevaný, lebo sme v nich inkasovali najviac gólov. Hneď v prvom kole sme prehrali v Bardejove 2:6, no treba povedať, že sme mali v tom čase za sebou len dva tréningy na tráve, pretože naše ihrisko sa opravovalo a potom aj v Michalovciach sme inkasovali štyri. V ostatných dueloch som bol so svojim výkonom spokojný na 95 percent. Do zostavy roka som sa stále dostal v rokoch, keď som futbal bral ako koníček. V roku 1997 som bol zamestnaný, v deväťdesiatomôsmom som mal zmluvu, o rok neskôr som bol zase na úrade práce. Neviem čím to je, ale čím menej trénujem, nie žeby som nechcel, hrávam lepšie. Asi mám väčší hlad po futbale a odzrkadľuje sa to na výkonoch. Pracujem ale v nepretržitej prevádzke na tri smeny, preto absolvujem menej tréningových jednotiek ako spoluhráči."

K najväčším "dodávateľom" hráčov do regionálnej jedenástky je práve MŠK Svit, keď v doterajších ročníkoch sa už desiatim hráčom z tohto klubu podarilo dostať do zostavy roka. Pred začiatkom sezóny mali, tak ako stále, vo Svite organizačné problémy a po vysokej prehre v Bardejove sa zdalo, že budú pokračovať. Opak bol však pravdou, okolo nového trénera Jána Guziara sa zomkla dobrá partia hráčov, ktorá nečakane ale zaslúžene mútila vodu v horných poschodiach tabuľky. Hoci hráči nemali vyrovnané staré podlžnosti, nechýbala im motivácia. "Situácia v klube nebola najlepšia a spoločne s Kubičkom sme si už hľadali nové angažmán. Vedenie nám stále nevyrovnalo jarnú časť, no jesennú už máme v poriadku. Po príchode dvojice Ľach - Gánovský sa situácia v klube zlepšila. Sme dobrá partia, ktorá chce futbal hrať, a to je najväčšou motiváciou. Na druhej strane aj zmena trénera priniesla nové prvky do prípravy, ktoré sa odzrkadlili na našej hre. S Jánom Guziarom sme spolu hrávali a už teraz sa teším za zimnú prípravu."

Tento postavou síce menší hráč patrí k veľkým bojovníkom a žiadne zranenie ho len tak ľahko neodradí od futbalu. "Na Veľkonočnú nedeľu sme hostili Krásnu a v poslednej minúte som sa dostával do šance, no nešťastne som sa zrazil so spoluhráčom. Neskôr som si vyčítal, prečo som sa tlačil do ofenzívy. Najskôr som si myslel, že mám zlomený zub, no v pondelok som musel ísť na pohotovosť a zistilo sa, že mám zlomenú sánku. Len čo som sa vyliečil a myslel už na nový ročník, začal som mať problémy s bruchom. Po vyšetrení v Ružomberku mi povedali, že musím absolvovať operáciu, avšak bral som antibiotiká a zákrok sa oddialil. Hoci som netrénoval, v majstrákoch som nechýbal. Chcel som mužstvu pomôcť, veď káder nebol najširší, no sebe som príliš nepridal. Nakoniec som sa podrobil plastike zadnej steny brušnej. Podľa slov lekárov sa môj zdravotný stav zlepšuje a zimnú prípravu by som nemal vynechať," poznamenal J. Vitko.

Tak ako vlani aj teraz sa medzi najlepšími stretol s rodákom, akurát s tým rozdielom, že Peter Chmúra oblieka dres Vranova a Pavol Kubičko, ktorý sa po druhý raz dostal do jedenástky, je Vitkov spoluhráč.

"Je to pekný pocit stretnúť na takomto podujatí kamaráta, s ktorým ste začínali s futbalom. Z našej dediny odišlo viacero hráčov, ktorí hrávajú v iných kluboch a povráva sa, že ak by sme hrali spolu, vytvorili by sme veľmi silné mužstvo. Chýbal by mu len brankár, ale obrana by bola tak kvalitná, že gólmana by nám nebolo treba," pousmial sa J. Vitko. Priznal, že na sklonku kariéry by si rád zahral v rodnej obci a pomohol v nej futbal pozdvihnúť. Zatiaľ ho tento šport baví a chce s ním dosiahnuť vyššie ciele. "Nebránim sa vyššej súťaži, no ak sa to nepodarí, tak radšej budem hrať tak, aby som mohol získať ešte sedem dresov a založiť jedenástku. A vôbec nebude prekážať, ak by všetci mali oblečené dresy s dvojkou na chrbte," dodal J. Vitko.