urýchlene neinvestuje, o pár rokov už rekonštruovať nebude čo. Stropy sú prepadnuté, strecha deravá, s oknami by mal sklenár roboty do zbláznenia.
Kaštieľ Buzinka je tŕňom v oku viacerých poslancov Šace, ktorý na ostatnom mimoriadnom zastupiteľstve iniciovali, aby sa už s kedysi národnou kultúrnou pamiatkou čosi robilo.
Problém spočíva v skutočnosti, že mestská časť nie je vlastníkom objektu. Tým je mesto Košice. To však v nelichotivej finančnej situácii nemá prostriedky nazvyš, aby sa zaoberalo rekonštrukciou kaštiela, keď nie je ani na oveľa banálnejšie veci.
Zastupiteľstva sa zúčastnil aj zástupca primátora Boris Farkašovský na ktorého smerovala otázka poslancov, či by mesto neodpredalo Šaci kaštieľ za korunu. Zástupca primátora v tom nevidel veľký problém, aj keď ako povedal, všetko si treba preveriť. Týmto spôsobom chceli poslanci zatlačiť na mesto aj v súvislosti s odsuhlasením účelového príspevku pre mestskú hromadnú dopravu.
Pri schvaľovaní budúcoročného rozpočtu mestskej časti bolo "odklepnutých" aj 5 miliónov korún na sanáciu objektu za predpokladu, že mesto Košice objekt odpredá. Mestská časť bude o to oficiálne žiadať v čo najkratšom čase.
"Táto suma nie je zahrnutá priamo v rozpočte, no počíta sa s ňou reálne v prípade, že získame objekt do vlastníctva. Myslím si, že pokiaľ by sa zdokumentovala táto budova pre poslancov mesta a videli by v akom stave to je, určite by ju nechceli predať za trhovú cenu," hovorí poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Košice-Šaca Rudolf Reštei.
Starosta Šace Július Kontúr má však na problematiku odlišný názor než poslanci. Tvrdí, že najprv je potrebné určiť zámer využitia, nie rekonštruovať niečo, čo by neskôr zostalo stáť ľadom.
"Bol by som rád, aby sa zo strany pána starostu interpretovalo aký je skutočný stav kaštieľa a nevyhováral sa na to, že 1400 kaštieľov chátra na Slovensku. Najprv treba objekt zachrániť a potom špekulujme, ako ho využijeme. Isté je, že budeme potrebovať niekoľko desiatok miliónov korún do kompletnej rekonštrukcie. Peniaze by sa snáď dali zohnať od sponzorov, rôznych nadácií. Následne by sa našiel dôvod využitia a keď aj nie teraz, tak o dva tri, či päť rokov. Keď však teraz neurobíme niečo pre záchranu kaštieľa o pár rokov už nebudeme mať čo zachraňovať, zostane tam jedna ruina," dozvedeli sme sa od Rudolfa Rešteia, ktorý asi pred piatimi rokmi navrhoval investíciu zo zdrojov mestskej časti vo výške 1 milión korún aspoň na opravu strechy. "Chceli sme, aby sa zreparovala a aspoň nezatekala. Vtedy bol návrh zamietnutý s odôvodnením, že nejde o majetok mestskej časti. Snáh o predaj či prenájom kaštieľa bolo viac. Žiadna sa však neujala."
Kaštieľ kedysi obývala rodina grófa Bozinkaya. Do roku 1969 sídlila v budove základná škola, následne objekt osídlilo jednotné roľnícke družstvo. Po roku 1990 sa do piestorov kaštieľa nasťahovala stolárska výroba. Za posledných desať rokov sa do opravy objektu nič neinvestovalo, ba naopak, všetko, čo bolo dobré a použiteľné, ľudia rozobrali a odniesli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
