podhubie. Hoci za ním stáli v prvom rade organizátori Without Shame festivalov, tentokrát nešlo o striktne undergroundovú metalovú akciu, ale o koncert so širším žánrovým záberom, mapujúci košickú rockovú scénu od metalu cez alternatívu až po fúziu elektroniky, rocku a popu.
Odvážny nápad, ktorý nakoniec až na detaily vyšiel veľmi dobre. Snáď jedinou podstatnou zmenou bolo to, že namiesto progresívne metalových Impact museli zaskočiť prešovskí Wayd. Na Impact bolo zvedavých dosť ľudí, lenže bubeník upadol do zdravotných problémov, takže nabudúce. Pôvodný playlist nehovoril nič o skupine Kolowrat, v sobotu však už na plagátoch boli, a zároveň sa hovorilo o tom, že nevystúpia, "lebo bubeník odišiel k zubárovi, a odvtedy ho nikto nevidel". Nakoniec z príbehu v štýle "šialený dentista" nebolo nič a Kolowrat hrali.
Koncert pred štvrtou otvorili košickí nováčikovia Machinery. Štvorica s už pár rokov nie veľmi originálnym názvom bola príjemným prekvapením. Odohrali skladby v skôr thrash/deathmetalovom duchu, občas s hardcoreovou príchuťou. Materiál znel pomerne "moderne" a veľkým plusom kapely bolo, že skladby neboli na jedno kopyto.
Nasledujúci Mordum mali veľkú srandu z toho, že sa o nich na plagáte písalo ako o košickej deathmetalovej legende (fakt je, že hrajú už desať rokov), ale ich vystúpenie bolo na úrovni, zodpovedajúcej legende (pripomienka - Bellows, kde bol ten sľubovaný cylinder?). Nasadenie Mordum bolo tak 120-percentné, odozva publika obnášala predvianočných 80 percent, a frontman Števo nešetril sarkastickými komentármi. Hrali sa novinky, ale aj veci z dema "Destroy Future", a v dvoch skladbách z celosvetovo úspešnej nahrávky "Systems" hosťoval aj bývalý gitarista Roman. Odznelo aj niečo od projektu Feast Of Rotten Corpses, Števo spôsobom sebe vlastným vianočne zavinšoval a s publikom sa rozlúčil slovami "ďakujem vám, som z vás hotový, boli ste fantastickí", ešte tak vedieť, do akej miery to myslel vážne... Publiku ale treba uznať, že na rev "Mordum, nech sa páči", ktorý sa po každej skladbe ozýval od neveľmi zásobeného "predajného pultu", reagovalo pomerne pružne a všetky materiály kapely boli vypredané.
Žánrové karty zamiešali Sklo 2200. Alternatívny rock mal šancu zaujať prepracovanými skladbami, kvalitnou gitarou, občas veľmi zaujímavými klávesami a flautou, ktorá bola celkom vhodným balzamom na uši. Pokiaľ ide o vokál, ja osobne by som si hudbu "sklenenej kapely" vedel predstaviť aj bez neho, niekde pôsobil takmer rušivo. V každom prípade ide o zaujímavú tvorbu, nie niečo, čo by bolo treba "pretrpieť".
Už po niekoľkýkrát hrali v Myslave Contempt. V prípade ich decembrového vystúpenia si neodpustím tento komentár: Človek má ambície dobývať vesmír aj všetko ostatné, chvasce sa vyspelosťou svojich technológií, ale vyrobiť gitarové struny, ktoré by človeka na koncerte nenechali "v štichu", na to asi nemá. Tentokrát sa to stalo v prvej skladbe. Po výmene gitary už všetko išlo podľa plánu a vystúpenie bolo nakoniec z tých, ktoré možno radiť k vynikajúcim. Hoci debutový album "The Secrets Around Us" zrejme zatiaľ neopustil hranice poľského teritória (CD vydávajú poľskí Empire Records), prevažná väčšina repertoáru Contempt tvorili "fungl" nové skladby. Myslím, že každého príjemne prekvapili. Nielen nespútanou rýchlosťou a agresivitou, ale aj tým, že vplyvy, ktoré vo veciach z albumu počuť naozaj dosť, sú tu skôr zanedbateľné. Contempt sú naživo tradične presvedčiví, je len na nich, ako sa ich "massacremetalovej" tvorbe bude vodiť, keď sa o nej konečne scéna naozaj dozvie.
Timshel sa určite nezrodili preto, aby metalistov vyháňali zo sály. Nakoniec, na pódiu bola zostava gitara, basa a bicie, akurát že produkovala trochu inú hudbu. Priaznivci rockovej alternatívy s prvkami jazzu a psychedélie vedia o Timshel svoje, a ani tentokrát nezostali doma. Ostatní mohli obdivovať hudobnícke výkony, zvlášť ten basový.
Prešovskí Wayd tu hrali nedávno, takže opäť rozoberať ich výkon by bolo nosením klzkých anekdôt na klzisko. Prepracovaný technický death s thrashovými, jazzovými a všakovakými inými prvkami, veľmi dobré vokály a kvalitný zvuk - kapela, ktorú bez zažívacích ťažkostí možno zhliadnuť a vypočuť aj niekoľkokrát do roka.
Kolowrat je spolok, o ktorom som sa dozvedel zhruba v deň koncertu. Zaujali ma hlavne početnou zostavou, v ktorej bolo viacero tvárí, povedomých z iných hudobných zoskupení. Pokiaľ ide o hudbu, s tým, čo hrali, prišli trochu neskoro, melodickú koláž rockových a folkových prvkov už roztatárené a pivom obveselené publikum vnímalo len ako kulisu k blbnutiu.
Na záver koncertu vystúpila "nádej slovenského pop-rocku", skupina Ears. V melodických a náladových pesničkách je podľa mňa viac elektroniky, ako "popíku". Neviem, či tu Ears mali nejakých fanúšikov, ale žiadne predmety na pódium nelietali, ani sa nikto nedožadoval toho, aby kapela opustila pódium, takže zvíťazila tolerancia. Väčšina záčastnených zrejme poznala len pár skladieb, ktoré odzneli v rádiách, niektorí si iste pamätali skupinu Sceptic, preto myslavské vystúpenie Ears nebolo nejakým okázalým víťazstvom. Cení sa hlavne fakt, že nebol to jediný koncert, ktorý Ears v ten deň odohrali, a napriek tomu nič neodflákli.
Pokiaľ ide o návštevnosť, nebol to ani rekord, ani trapas, asi aj preto, že na vlastne takmer výhradne "košickú" akciu bolo zvedavých aj pár ľudí z iných miest.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
