dobrej hre v českých kluboch, Slavii a Viktorii, ale hlavne vďaka pôsobeniu v Tatrane Prešov, kde sa stal 183 centimetrov vysoký a 78 kilogramov vážiaci hráč miláčikom tribún. So sympatickým Kennym, ktorý v rodnom Zimbabwe hrával v Chapuhgu United a Caps United, potom v Tatrane Prešov, pražskej Slavii a Viktorii Žižkov sme sa stretli v Prahe.

*****

V minulej sezóne ste boli vyhodnotený v 3. ročníku ankety Najlepší cudzinec v Gambrinus lige ako - najlepší.

"Nečakal som to. Naozaj som to neočakával. Boli a sú tu mnohí dobrí zahraniční hráči, trebárs Vlado Labant zo Sparty, Michalík, Lazzaro Liuni ... Ale ten je už preč, bol v Liberci, Sparte, teraz je v Taliansku, v Salernitane."

Čo táto sezóna? Zatiaľ vám to zo Žižkovom ide.

"Sme druhí, hráme dobre, spokojnosť..."

Ale góly vám zatiaľ nepadajú.

"To je pravda, teraz som však na ne skôr nahrával. Som však šťastný, že vyhrávame. Je jedno, kto tie góly dal, záleží len na tom, ako sa darí mužstvu."

Ciele Viktorie sú aké?

"Skončiť čo najlepšie. Myslím, že na to máme. Sme bojovné mužstvo a sme spolu už tri roky. To vidieť."

V minulej sezóne ste hrali i s Mirom Sovičom. Ten je teraz v Kuvajte.

"On je jediný, čo išiel zo Žižkova preč. Miro je dobrý futbalista a kamarát. Hrali sme spolu, spolu chodili na kávu. Škoda, že odišiel..."

Myslí Žižkov na pohárovú Európu?

"Áno, chceme v nej hrať. Túto sezónu sme už hrali, nevyšlo to."

V Pohári UEFA ste hrali s Innsbruckom. 0:0 a 0:1. Aké to boli zápasy?

"Z našej strany dobré. Len sme nepriemieňali šance. Prvý zápas sme mali vyhrať 3:0. Aj v druhom sme mohli vyhrať."

Žižkov bol v takej zvláštnej situácii. Čakali ste na svojho súpera v Pohári UEFA, keď už všetci ostatní meno svojho súpera vedeli. Innsbruck a Lokomotiv Moskva sa však sporili v predkole Ligy majstrov, rozhodca zle zapísal karty, Rakúšania podávali protesty, hral sa tretí zápas... Niekto sa mohol pripravovať na súpera tri týždne, vy ste na to nakoniec mali pár dní.

"Nie, my sme vedeli, že to bude Innsbruck. Všetci sme si ho veľmi želali, Lokomotiv Moskva je totiž silnejšie mužstvo. Oveľa."

Mali sme sa stretnúť už v minulom roku, v novembri, prišiel vám do toho veľký problém. Čo to bolo?

"Stratil som pas resp. mi ho ukradli. Bolo to ťažké, nič som nemohol robiť."

Spomienky na Prešov?

"Tam to bolo krásne. Malé mesto, kamaráti, dobrí kluci. Vlado Zvara, Jožo Kožlej, Mariána Skalku, ten, ako sa... Hluško, Nenadič, Rado Kocúrek... Chodili sme na kávu, zahrať biliard. Boli sme ako rodina. Ale spomínam i na Vlada Vargu, prezidenta klubu."

Telefonujete si s niekým?

"Občas s Vladom Zvarom."

Keď ste prišli do Prešova, najprv vás tam nechceli. Boli ste na skúške a trénerov Nováka a Malagu ste o svojich kvalitách nepresvedčili.

"No, ja som nevedel, ako na tom som. Nikto z trénerov mi nehovoril nič."

Potom ste prišli druhýkrát a už ste ostali.

"Presne tak. A som rád, že som hral za Prešov, že som dostal tú ponuku."

Takže váš pocit v momente, keď ste vedeli, že budete hrať za Tatran? Neznáma krajina, liga, mesto...

"Pre mňa bol Tatran prvým mužstvom vonku, mimo vlasti. Nezabudnuteľný bol preto môj prvý zápas za Tatran. Bolo to vôbec niečo nové, mesto, Slovensko. Predtým som vedel akurát o Európe."

Slovensko ste teda predtým nepoznali? Vedeli ste, kam idete?

"Poznal som akurát Československo. Aj to na mape."

Čo vás tu zaujalo? Prekvapilo?

"Nečakal som to, že idem na Slovensko. Poznal som Československo, Slovensko na tej mape, čo som videl, nebolo. A v Prešove, na Slovensku, som nečakal ani to, že tam bude taká zima. Zima a toľko snehu. A ešte, mal som prblémy s vízami. Musel som volať Vargovi, potom sa to vybavilo."

V Prešove ste vraj sneh videli prvýkrát.

"Nie, to nebolo v Prešove. Tam som videl sneh druhýkrát v živote. Prvýkrát to bolo v Anglicku, tam som bol predtým na dovolenke. Ale sneh tam nepadal až tak, ako na Slovensku (smiech)... V Anglicku bol len malý sneh."

Na Slovensku i v Čechách ho teda máte dosť. Skúšate v zime korčuľovanie, lyžovanie, bežky?

"Skúšal som, ale nevyšlo to (smiech). Ja furt padám dole, nejde to... Už v Prešove sme chodievali na bežkách, v zime, počas prípravy, furt som padal, spoluhráči si robili z toho srandu. Hovorili: Kenny, skús ešte."

Aj futbalisti zvyknú v príprave vybehnúť na ľad. Nejaký hokejový zápas už máte za sebou?

"Po každej polsezóne si ideme s chlapcami zahrať. Ja sa však len pozerám, ja to nemôžem hrať."

Ste tréner.

"Rozhodca (smiech)."

Rozdiel medzi Čechami a Slovenskom?

"Nie je. Je to rovnaké."

V Tatrách ste boli?

"Boli, mali sme tam prípravu s trénerom Nadzamom. Bolo tam krásne."

A neláka vás to niekde na juh?

"Možno. Ale čakám na mladého Vengloša (ktorý je manažérom s licenciou FIFA - pozn. red.), či niečo bude mať."

On vás dotiahol i do Prešova.

"Áno, potom do Slavie."

Dokedy máte zmluvu?

"Do roka 2003. Do leta, 30. jún 2003. Ale možno sa niečo stane už v tejto zime, podľa toho, s čím príde Juraj Vengloš."

Tatran je malý klub, Prešov je malé mesto. Tu ste hrávali v Slavii, potom vo Viktorii Žižkov, to sú väčšie kluby vo väčšom meste.

"Ja aj v Zimbabwe bývam vo veľkom meste. V Harare, to je obrovské mesto. Takže som na veľké mesto zvyknutý. To Prešov, to bolo naozaj maaale mesto. A kluby? V Prešove sme chodili s chlapcami von, na ten biliard, kávu, tu ani veľmi von nechodievam."

V Prešove vás mali radi, boli ste miláčikom fanúšikov.

"To áno, cítil som to. Škoda, že som odišiel (smiech). Ale možno sa raz vrátim, ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy."

A tu v Prahe na vás hádzali banány a pomaranče. Sparťanskí fanúšikovia. V Prahe, kde by mali byť ľudia zvyknutí na ľudí s inou farbou pleti. V takom Prešove je černoch raritou.

"Ten problém však mám len niekde. Na Sparte, v Brne, trochu Liberec, Ostrava. Ja neviem, prečo a čo to je. Už som však zvyknutý a nepozastavujem sa nad tým. Nevšímam si to."

Fanúšikovia Viktorie Žižkov?

"Tí ma majú radi. Sú v pohode."

Proti ktorým tímom v českej lige hrávate nerád?

"Proti Sparte."

Kvôli nej, či jej fanúšikom?

"No, platí to druhé."

Vraj ste sa veľmi rýchlo naučili po slovensky.

"To áno. Aj chlapci mi to hovorili. A tu sa zas smiali, že som prišiel zo Zimbabwe a hovorím po slovensky. Ale už hovorím česky. No, čo, naučil som sa. Nebol to pre mňa problém. Tu, keď som prišiel do Slavie, tak som sa každý deň učil český jazyk takú hodinu. Už mi to išlo ľahko, lebo ísť zo slovenského jazyka do českého, to niie je problém."

Ale slovenčina je vraj pre cudzincov dosť ťažká.

"To je. Ale ja som to zvládal."

Ešte aké jazyky ovládate?

"Anglicky a náš jazyk, šona."

A východniarčinu, šarištinu, ovládate?

????

Nárečie. Nepoviete ľudia ale ľudze.

"Ach, tak. Nerozumiem. To som nejako nevnímal. Alebo si už nepamätám. Asi to bude tak, že som to neregistroval. Ale poviem vám, čo ma učil Kocúrek. Ten ma naučil také, že idz do pi...(smiech)."

S kým ste si v Prešove najviac rozumeli. S Kocúrekom?

"So všetkými. Teraz sme na to pospomínali s Mirom Semanom, chytá v Českých Budějoviciach a hrávali sme v Prešove."

Sledujete ešte ako sa darí Prešovu?

"Sledujem. Teraz je tam Dejmal, čo? Ináč, nič moc."

Ten Dejmal?

"Nie, Prešov. Nehrá dobre. Výsledky, tabuľka a tak."

Vy ste v reprezentácii Zimbabwe. Aká je kvalitatívne? A kedy sa dostane na MS, veď Afrika už má päť miestenie, tak to by sa už aj hádam dalo.

"Čakáme na ďalšiu kvalifikáciu (smiech)."

A šance sú?

"Sú. Máme dobré mužstvo, hráčov, čo hrajú v Anglicku, Švajčiarsku, Belgicku.... Len škoda, že nemáme dobrých trénerov."

A čo bývalý brankár FC Liverpool Bruce Grobelaar? Ten je zo Zimbabwe a momentálne je trénerom.

"Ale ten je niekde v Juhoafrickej republike. On už reprezentáciu Zimbabwe viedol, nemal však výsledky, tak ho vyhodili. Teraz je tam taký tréner (mávnutie rukou - pozn. red.)."

Vaša rodinka. Vaša manželka?

"Lorencia. Prvý, Kennedy junior, má štyri a polroka, holka Charlotta dva a pol roka."

Junior do lopty kope?

"Vie to. Bude futbalista."

Chodí s mamkou na zápasy?

"Chodí."

A vie, ktorý je tatko?

"(Smiech) Jasné, nemôže to prehliadnuť. Bijem do očí. Akurát, keď hráme s Libercom či so Spartou, tam sú tiež černosi, tam sa môže popliesť (smiech)."

Vaše deti rozprávajú akým jazykom?

"Šona."

Čeština?

"Nič. Vedia trochu anglicky."

Jedlo? Kuchyňa u vás doma? Je africká?

"Nie, nemáme na to tuná podmienky."

Čo vám chutí zo slovenskej a českej kuchyne?

"Sú prakticky rovnaké. Asi knedlíky, tie zemiakové."

A kuchyňa Zimbabwe? Predstavte nám niečo typické.

"Volá sa to "sádza". Je to z kukurice a mäsa, zmieša sa to a je to veľmi dobré."

Vaše Vianoce? Sú iné ako tu? Vlastne: máte ich?

"Máme ich. Máme všetko, čo je tuná, u nás doma sme katolíci. Aj stromček máme. Ale nemáme sneh. Nemôžeme jesť mäso, dáme si skôr rybu a šalát, ideme do kostola. Nesmie sa piť alkohol."

Ste katolík. Aj tu chodíte do kostola?

"Pokiaľ mám čas, idem."

Viktorka Žižkov má na to skvelý čas svojich zápasov doma - nedeľa, dopoludnie, 10.15...

"Ha, ha, to áno."

Ak raz skončíte s futbalom, ostanete tu resp. v Európe?

"Nie, vrátime sa domov, do Afriky."

A keď skončíte s futbalom, čo budete chcieť robiť: Ostanete pri futbale ako manažér, tréner?

"Uvidím, čo bude. Na to mám ešte čas. Som však pripravený na všetko."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.