prepitia.

Opica čiže nepríjemný dôsledok okamžitého pôsobenia alkoholu medicíne nestál za povšimnutie, aj keď veľa iných ochorení s podobnými príznakmi si vyslúžilo obšírne monografie. O opici vedci píšu zriedka a klinické bádania umožňujúce vyvinúť účinné lieky výrazne chýbajú.

Keď v novembri 1999 "New Scientist" vydal správu na tému alkoholu, novinári počas nasledujúcich štyroch weekendov na sebe vyskúšali rôzne prostriedky zmierňujúce opicu. Pri tejto príležitosti vyšlo najavo, že nezáujem vedy o tento veru všeobecný problém má svoje hlboké morálne zdôvodnenie: objav pôsobivej tabletky proti opitosti by sa mohol považovať za povzbudenie na časté slopanie.

V databáze Ústrednej lekárskej knižnice po zadaní hesla "opica" sa na obrazovke počítača objaví biela škvrna. Hľadajme teda pod heslom "otrava alkoholom" a v časopisectve nájdeme 160 položiek. Ale ani jedna sa nezaoberá opicou! Autormi publikácií sú prevážne odborníci na toxikologógiu alebo súdne lekárstvo, prezentujúci na stránkach periodík prípady krajného opilstva vedúce k ťažkým otravám a smrti. Naše vedecké kapacity prenikavo analyzujú liečenie otráv alkoholom po požití Okeny, Vidolu či iných prostriedkov na čistenie oblokov alebo skla, brezovej vody a kvapaliny do chladničiek, ale obyčajná opica spočíva ďaleko za akčným rádiom ich bádania. Akoby v tejto záležitosti nebolo čo povedať miliónom ľudí, ktorí sa pokúšajú poradiť si s ňou a najčastejšie bezvýsledne - na vlastnú päsť práškami proti bolesti, obkladmi alebo vývarom.

MED, MED, MED!

A jednako netreba byť náruživým pijanom, aby ste aspoň raz v živote zakúsili neblahý pocit po vypití nadmerného množstva alkoholu. Paleta telesných pocitov po prepitej noci je prekvapujúco veľká jedni umierajú od bolesti hlavy, iní sa sťahujú na záchod lež utrpenie po opití nepozná hraníc.

Klasický popis priebehu dokladá vymedzenie opice v rozličných jazykoch: Francúzi sa sťažujú na zdrevenenú hubu, Nemci na kocúrie mravčanie, Švédov bolia korienky vlasov. Nóri trpia kvôli robotníkom pracujúcim v hlave, Čechom tam búšia permoníci, Taliani sú rozhasení a Španieli rozhúpaní. Skrátka po slovensky: v hlave lomoz, v ústach sucho, v ušiach hučí. Skade sa to všetko nabralo, keď sotva pár hodín predtým sme mali takú skvelú náladu?

Alkohol totiž ľahko preniká do mozgu, lebo vďaka chemickému zloženiu má zlúčivosť s tukmi a v mozgovom tkanive je ich veľmi veľa. Alkohol sa z 20 percent vstrebáva už v ústnej dutine, čiže do mozgu má stade oveľa kratšiu cestu než z čriev. Preto sa celkom dobre nachmelí, kto nechtiac uraziť hostiteľa, pijatiku neodmietne, prevaľuje ju v ústach a potom skryto vypľuvne do kvetináča. Pitie liehoviny slamkou prináša ten istý účinok.

Čím rýchlejšie nasávanie, tým prudšia odozva organizmu. Preto na spomalenie dráhy alkoholu z čriev do krvi, a potom do mozgu, treba sa cez Silvestra postarať o základ z poriadne mastného pokrmu (raz do roka si môžeme dožičiť ten luxus) a zriecť sa sýtených nápojov. Keby silvestrovské šampanské s bublinkami malo rovnakú silu ako čistá liehovina, opili by sme sa rýchlejšie než zvyčajnou slopanicou, keďže kysličník uhličitý urýchľuje vstrebávanie alkoholu.

Ale vari naozaj alkohol, a konkrétne etanol, má zhubný vplyv na náš organizmus? Aby sme spoznali príčinu opice a našli na ňu liek, treba sa, žiaľ, vrátiť do stredoškolských lavíc na hodinu chémie, kde sme museli odriekať premeny alkoholu v prírode. Čaká nás tak teraz zopakovanie tých vedomostí. Čiže: Iba desať percent etylalkoholu opúšťa organizmus v nezmenenej podobe s vydýchaným vzduchom a močom. Zvyšok po preniknutí do krvi sa dostáva do pečene a následkom pôsobenia enzýmu so zložitým názvom alkoholová dehydrogenácia sa pretvára na acetaldehyd. Iný enzým, aldehydová dehydrogenácia, ho premieňa ďalej na kyselinu octovú, ktorá sa okysličuje na kysličník uhličitý a vodu.

Opice by nebolo, keby nebolo acetaldehydu dozvedel sa o tom v škole niekto? Tento aldehyd kyseliny octovej je jed zodpovedný za hlavy bôľ a nevoľnosti po nacenganí sa. Začiatok vytvárania acetaldehydu je totožný so začiatkom opice, teda všetka nádej zúčtovať s ňou čo najrýchlejšie, spočíva v aldehydovej dehydrogenácii. Lež tuná tkvie podstata problému: hoci sa tento enzým nachádza u každého z nás, nie u všetkých v náležito veľkom množstve. Ženy ho majú menej, juhoamerickí Indiáni a Aziati sú v ešte horšej situácii, keďže ich geneticky podmieňuje zvýšená miera tzv. neschopnej dehydrogenácie, ktorá aldehyd rozkladá pomalšie. Rýchlo sa opíjajú a oveľa silnejšie reagujú na neveľkú dávku alkoholu. Kto má aldehydovú dehydrogenáciu v pravej podobe a nahromadil si jej dostatočnú zásobu, zriedka máva ťažkosti s opicou.

A vari možno zväčšiť množstvo enzýmu alebo povzbudiť jeho činnosť? Áno: ak jete med! Fruktóza zvyšuje zlúčivosť aldehydu pri dehydrogenácii, ktorá ho rozkladá rýchlejšie. Mnohé antibiotiká pôsobia obrátene.

KLIN KLINOM

Ak chceme vypátrať význam alkoholu v našej civilizácii, nie za posledné dve či tri storočia, ale v horizonte zopár tisíc rokov zistíme, že išlo o nápoj požívaný všeobecne, tvoriaci žriedlo cenných kalórií a tekutinu bez bacilov na uhasenie smädu.

"Etylalkohol mohol byť pre rodiacu sa západnú civilizáciu sťa materinské mlieko," tvrdí znalec dejín alkoholu profesor Bert Vallee z Harvard Medical School. "Pivo a víno neobsahovali choroboplodné mikroorganizmy a ich prirodzená kyslosť zabíjala bacily, keď trúnky miešali so znečistenou vodou."

Následky pitia alkoholu museli poznať všetci, ktorí obracali čaše. Ale prof. Vallee nevie rozhodnúť, čo pred štyrmi tisíckami rokov bolo nebezpečnejšie: vypiť glg špinavej vody alebo pohárik kyslého vína. Kvôli nekontrolovanej fermentácii plodov vtedajšie alkoholy totiž pripomínali chuťou dnešný ocot s prímesou šarlotky a po ich požití bolo ťažké udržať sa na nohách a bolela hlava.

Prečo bolela? Lebo na vine bol metanol jedovatý bratanec etanolu prítomný v mnohých nápojoch a pokladaný za vedľajší produkt pri výrobe podradných vín, ovocných páleniek, ba aj whisky. Preto, keď Wayne Jones zo švédskeho Toxikologického ústavu v Linköping skúmal účinky opice, najmocnejšie príznaky mali dobrovoľníci hostení koňakom, lacným červeným vínom, rumom a whisky. Najslabšie následky zas nanajvýš ľahkú bolesť hlavy vyvolali biele víno a vodka.

Dokáže si medicína s metanolom poradiť? Jediným spôsobom, vysvetľujúcim pôsobenie tradičného klina: na otravu metanolom je najlepší etanol, čiže ešte jeden štamperlík. Obe substancie súťažia o miesto pri alkoholovej dehydrogenácii a etanol je v tom zápase rozhodne mocnejší. Keby nie jeho, dehydrogenácia by rozložila metanol na kyselinu mravčiu, tak ako etanol rozkladá na octový aldehyd, a dôsledky by boli tragické. Kyselina mravčia je jedným z najsilnejších jedov spôsobujúcim slepotu.

Problém je, že spomedzi koštérov lacných trúnkov, ktorí si zachovajú zrak, beztak nemnohí môžu pozrieť ráno na zvyšky alkoholu vo fľaške klin pomáha iba hŕstke.

KOLUMBOVO VAJCE

Až ťažko uveriť, že lekárstvo nedisponuje nijakým liekom, ktorý by účinne liečil z opice. Odborníci odrádzajú aj od najpopulárnejších prostriedkov ponúkaných lekárňami: Alka Prim, Alka Seltzer, Andrews Answer. Zmenšujú bolesť hlavy, ale obsahujú paracetamol, ktorý v spojení s alkoholom zvyšuje svoju toxickosť voči pečeni a obličkám.

A čo N-acetylocysteín, ktorý neutralizuje voľné radikály uvoľňujúce sa pri rozklade alkoholov? Acetylocysteín tvorí súčasť mnohých liekov na vypudzovanie chrchľov rozrieďovaním hlienu v prieduškách. Západní špecialisti celkom vážne vidia v ňom zlatý prostriedok na liečenie alkoholovej choroby, keďže napomáha syntéze glutationu, ktorý môže chrániť pečeň pred účinkom voľných radikálov. Naši farmakológovia sú skeptickí: "Aby sme skutočne uverili v také pôsobenie sirupov na vykašliavanie, museli by sme vypiť ohromné množstvo a rýchlejšie by sa vyskytli príznaky predávkovania: bolesti brucha, žalúdočná nevoľnosť, zmrštenie priedušiek." Ani tak dobre, ani onak. Azda jednako stojí za to zvýšiť pri hojne zavlažovanej večeri množstvo cysteínu v pokrme? Túto aminokyselinu obsahujú predovšetkým vajcia a obilné výrobky.

Treba sa vysporiadať s ešte jedným prejavom opice so smädom. Alkohol v prímesi obmedzuje tvorbu hormónu zvaného vazopresin, ktorý za normálnych okolností informuje obličky o vyčerpaní zásob vody organizmom a nariaďuje jej pohlcovanie. Keď sme vypili alkohol, obličky túto informáciu nedostanú, čiže nimi nezadržiavaná voda napĺňa mechúr. Spolu s vodou strácame draslík, vápnik a magnézium. Aby zabránili ich úniku, odborníci prišli s nápadom vypiť pred spaním plechovku energetického izotonického nápoja odporúčaného športovcom. Ráno príznaky opice môžu byť menšie. Ba nepotrebný vari bude aj bujón alebo nálev z nakladaných uhoriek a tak si chuť silvestrovského šampanského zapamätáme dlhšie.

PIJANSKÉ BEZPEČNOSTNÉ DESATORO:

1. Buď si vždy vedomý, koľko alkoholu si vypil. Dobré je vopred si naplánovať, koľko mieniš vypiť.

2. Vychutnaj si drink a nevypi ho na ex. Organizmus potrebuje okolo 20 minút na vstrebanie jednej dávky alkoholu.

3. Usiluj sa nepiť na prázdny žalúdok. Mastné pokrmy spomaľujú vstrebávanie (niekto odporúča olej zo sardiniek).

4. Pi striedavo alkoholické nápoje a nesýtené šťavy alebo vodu. Voda ťa ochráni pred odvodnením a môže predísť boleniu hlavy.

5. Ak plánuješ piť alkohol dlhší čas, po prvej hodine obmedz tempo na jeden drink za hodinu. Sŕkaj ho pomaly, na striedačku s nealkoholickými nápojmi a z času na čas zajedaj (dobré sú vajíčka).

6. Vyhýbaj sa veľkému množstvu ťažkých farebných trúnkov, lebo obsahujú alkoholy s dlhšími molekulami mocnejšie pôsobiacimi na organizmus.

7. Pred spaním vypi plechovku Isostaru alebo Energitu.

8. Ráno zjedz niečo sladké, najlepšie veľa medu.

9. Nepreháňaj s liekmi proti bolesti, lebo oslabuješ pečeň a žalúdok, ktoré si beztak vystavil ťažkej skúške predošlej noci.

10. Ak ťa mastný vývar alebo iný domáci spôsob stavia na nohy, musíš ho skúsiť, lebo súčasná lekárska veda ti neveľmi vie pomôcť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.