Švajčiarsku a v Rakúsku (dovedna išlo o štyri kolá), tak naznačil, že toto turné by malo byť významným predolympijským testom jeho pripravenosti. Hoci to nespomínal otvorene, určite sa v jeho myšlienkach objavili aj menšie pochybnosti, ako to všetko dopadne. Rezonovanie neistoty je však v prípade tohto športovca prirodzené. Uvedomuje si už rad sezón, že natrénované nemusí stačiť, ak sa neobjaví primeraná konštelácia hviezd a nezobudí sa do šťastného rána. Teraz je už však jasné, že naša jednotka v úzkej stope si počínala vynikajúco v uplynulom období. Vyskytli sa i menšie výpadky, ale tie boli takpovediac v pláne. Všetko však určite prekrylo jagavé tretie miesto na pätnástke klasicky v Davose. Týmto umiestnením tak nadviazal na rovnakú priečku, ktorú zaknihoval pred dvoma rokmi vo švédskej Kirune a je to nesporne jeho doterajší vrchol kariéry.
"Túto bronzovú priečku si ale cením oveľa viac," povedal na margo výnimočného výkonu skromný lyžiar. Po návrate domov tesne pred Štedrým dňom člen Strediska štátnej športovej reprezentácie ŠKP Štrbské Pleso využil voľné chvíle na návštevu rodnej Uhorskej Vsi, zastavil sa aj v Lučatíne u svokrovcov. Pookrial, nabral potrebnú ľudskú energiu. Hlavne si však odpočinul, nakrátko vypol. Telo aj myseľ si to žiadali, lebo predošlý kolotoč ho značne vyžmýkal. Teraz však už zaberá ostošesť a 2. januára popoludní vyráža do Talianska Val di Fiemme, kde budú ďalšie podujatia "sveťáka". Predstaví sa v troch pretekoch - Gundersenovou metódou, v šprinte a na tridsiatke klasicky s hromadným štartom. Odtiaľ sa vráti domov na Slovensko, aby si prebalil veci a nabral smer Tauplitz v Rakúsku, kde ho čaká záverečná tvrdá dvojtýždňová príprava pred odletom na olympiádu v Salt Lake City.
"Vypúšťam zápolenia na desaťkilometrovej trati Svetového pohára v Novom Měste na Morave, nechcem strácať zbytočne čas a unavovať sa ďalším cestovaním. Tak som sa rozhodol po porade s mojím trénerom Jánom Ilavským." Vo Val di Fiemme Ivan absolvuje poslednú skúšku pred olympijským vystúpením. Posledné dni pred cestou za more strávi doma, aby doladil formu, vybavil si potrebné formality a absolvoval olympijský sľub. Hneď potom sadne do lietadla. V Salt Lake City sa ocitne dvanásť dní pred prvou disciplínou pod piatimi kruhmi. "Tento čas by mal stačiť na aklimatizáciu a zoznámenie sa s podmienkami na olympijských športoviskách, tratiach. Zhruba ich už poznám, ale potrebujem si ich ešte viac omakať."
Pred časom Bátory naznačil, že plán akcií po novom roku bude korigovať podľa toho, koľko bodov sa mu podarí nazbierať v SP. Na konte ich má 141, figuruje na 11. priečke v celkovom poradí (po výsledku v Davose bol dokonca ôsmy)."Som spokojný, utvrdil som sa v tom, že nastúpená cesta je správna. Som v špičke a to je dôležité pre sebavedomie hlavne s ohľadom na olympiádu. Bodaj by moja tretia priečka nebola ojedinelá v tejto sezóne." Kým vo švajčiarskom dejisku, ktoré mu ovlažilo dušu, ho lyže poslúchali a hlavne si dobre rozložil sily (už predtým v Cogne na desiatke mal tiež sľubné náznaky, lenže vtedy mu došiel skôr dych), záver tohtoročného programu seriálu v Ramsau na tridsiatke voľnou technikou ho rozladil. "Zradili ma lyže. Tie, ktoré som si pripol, som dostal len pár dní pred pretekmi. Treba si vybrať správne na aktuálne klimatické podmienky, iné na špinavý sneh, iné na padajúci sneh. Spočiatku sa zdalo, že by ma mohli poslúchať, ale v priebehu pretekov sa to zmenilo na nepoznanie." Lyže sú v tomto odvetví veľké čarodejky, dokážu poláskať, ale i rozčertiť každého ich vyznavača. Náš reprezentant aj na základe enormného nárastu formy a toho, že sa umiestnil niekoľkokrát v popredí na elitných zápoleniach, dostal od renomovanej firmy niekoľko párov nových bežiek. Stále ich skúša, testuje, jedny už dokonca dostali tak zabrať, že odtrhol na nich bok sklznice. "Probujem všetky modely, staršie aj novšie, uvidím, ktoré mi budú viac vyhovovať. Mimochodom, lyže, na ktorých som vybehal bronzový stupienok na pätnástke vo Švajčiarsku, som dostal v septembri na Dachsteine. Rozjazdil som ich, idú dobre, len ich musím šanovať, trénovať na nich nebudem, aby som nenarobil ryhy. Na klasiku sú ideálne." Náš líder na bežkách vyjadril nádej, že sa mu neprihodí to, čo predtým a dokáže výkonnosť akcelerovať. To si vyžaduje predovšetkým pevné zdravie. "To, čo v tomto období natrénujem, z toho budem žiť. Veľa môžem získať, ale aj pokaziť, takže záleží na každom kroku, ktorý urobím."
Podľa predstáv sa vyvíja situácia medzi konkurentmi. Podľa očakávania tón udávajú Severania. Vedie Švéd Elofsson (pre zaujímavosť, na konte má 449 bodov), druhý je Aukland, tretí Jevne, štvrtý Alsgaard (všetci Nórsko). "V podstate žiadne prevratné zmeny oproti očakávaniu sa nedejú, musím urobiť maximum, aby som sa medzi Škandinávcov vklinil aj na olympiáde."
Pozvoľne sme sa dostali aj k anketám a oceneniam. Ivan dosiaľ ešte nikdy nefiguroval medzi desiatimi najúspešnejšími športovcami Slovenska. Naposledy skončil na 47. mieste. Pristavili sme sa pri tom, či mieni zaútočiť na podstatne vyššie priečky. "Naša sezóna je vždy rozložená vlastne na dva roky. Lenže sme tak trochu v nevýhode. Dajme tomu ak urobím dobrý výsledok vo februári či marci, do konca roka sa na to môže zabudnúť. Okrem toho uzávierka ankety je tiež skôr a prípadné úspechy v závere roka sa už rovnako nezohľadnia." Nuž čo mal by urobiť dieru do sveta v Salt Lake City. Ivan si ale nerobí z toho hlavu, že v hlasovaní nedostal priveľa bodov, podstatné preňho je, aby sa neobjavilo to, čo ho v Lahti na posledných majstrovstvách sveta, kde čelil chorobe. "Odvtedy sa mi problémy tohto rázu vyhýbajú a dúfam, že to tak bude naďalej."
V súvislosti so Silvestrom hodlali sme z I. Bátoryho vydolovať aj nejaké kuriózne perličky, ktoré zažil počas naháňania bodov a zbierania vavrínov. On totiž pôsobí dosť seriózne a preto bola namieste otázka, či si nájde vôbec čas na zasmiatie sa od srdca? "Pravdaže. Nie som však taký vážny, ako možno navonok v zrkadle médií vyzerám. V kontakte s novinármi si ale dávam pozor, som obozretnejší...Pokiaľ ide o dôvody na úsmev, tých sa nájde dosť, ale ťažko vypichnúť nejakú konkrétnosť. Humorné momenty vyplývali vždy zo špecifickej situácie. Nerobíme si nejaké schválnosti, napríklad také, že by sme si schovávali lyže či palice."
Aké sú vlastne vzťahy medzi pretekármi v individuálnom športe, vynadajú si aj niekedy, ako je to bežné vo futbale či hokeji? "Sú aj také momenty, hlavne pri štafetových pretekoch s hromadným štartom, keď sa to melie, jeden cez druhého sa ženie na špicu. Niektorí borci sú takí drzí, že idú bezhlavo vpred aj za cenu, že spôsobia kolíziu, pád, či zlomenie palice alebo lyže. Je to neférové, daktorí sa však tomu nebránia. A či ich vtedy posielam do teplých krajín? Na žiadne dlhé reči niet času, ale palicou im naznačím, čo si o tom myslím. Je to gesto na hranici slušnosti..." Nuž, honba v tvrdej konkurencii je neúprosná a treba mať aj široké lakte, no pre nášho protagonistu v tomto športe zostáva stále na prvom mieste princíp slušnosti a fair play.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.