som dobrú náladu," začal rozprávanie o bitke v často skloňovanom prešovskom lokáli Bunker Prešovčan Jozef Lukáč (na obr.).
Kontakt s dotyčnou sa pokúsil nadviazať prostredníctvom mobilného telefónu, "napísal som do neho: 'Pošli mi číslo.' Dal som ho Špendlíkovi, aby jej to odniesol prečítať. Odpísala: 'Nie.' Situáciu som považoval za ukončenú", uviedol J. Lukáč. Po chvíľke sa na neho šťastie zdanlivo usmialo, dievčina si cez kamaráta vypýtala telefón a číslo mi napísala. "Uložil som si ho, zobral som si pivko a šiel sadnúť do boxu. Neskôr som jej napísal 'SMS-ku', že sa s ňou chcem porozprávať. To bolo z mojej strany všetko. Naviac neviem, či správu vôbec dostala, nakoľko dole nie je signál." Zhodou okolností bola dotyčná slečna dievčaťom barmana v podniku.
Piatková, predvianočná situácia v Bunkri po chvíľke nabrala iný smer. Box, pri ktorom sedel Jozef Lukáč s priateľmi, obkolesila skupina neplnoletých výrastkov, evidentne pod vplyvom alkoholu. "Od baru prišiel barman, ktorý tým chlapcom čapoval pivo. Vyzval ma: 'To číslo si z telefónu vymažeš, počítam do päť'. Začal - raz, ja dva, on tri, ja štyri, on päť, ja šesť a v tom momente zaútočil. Len som si chytil 'ksicht', spadol na zem. Začali ma tam všetci kopať. Keď skončili, postavil som sa, začal som na nich kričať, že ich nenávidím a šiel som preč."
Pripití mladiství sa podľa J. Lukáča pustili aj do ostatných, ktorí s ním sedeli pri stole. "Povyskakovali na stôl a začali ich kopať kanadami do hlavy. Rozdiel bol v tom, že oni sa mohli brániť." Po incidente zavolal zbitý Lukáč políciu, ktorá podľa jeho slov akurát skontrolovala občianske preukazy jemu a jeho známym. "Pýtal som sa, či aspoň nepôjdu dole skontrolovať aj útočných mladistvých. Nereagovali," tvrdí poškodený Prešovčan.
Bunker bol skloňovaný v Prešove najmä po petícii občanov, ktorí sa dožadovali skrátenia jeho otváracích hodín. Majiteľka Mária Andreánska v otvorenom liste uverejnenom na stránkach našich novín reagovala na petíciu slovami: "Otvorila som prevádzku pre mladých ľudí, aby nemuseli fetovať v podchodoch a pivniciach. Mladí ľudia navštevujú môj podnik a učia sa tu pracovať na internete, zahrajú si futbal, snooker a iné, pritom rodičia ich majú pod nosom. Doteraz boli roztrúsení v podnikoch v centre mesta, kde sa nemali možnosť zahrať, ani rozvíjať, len piť a drogovať. Zo všetkých síl sa snažím kontrolovať, aby to v mojom podniku nerobili."
Napadnutý Jozef Lukáč je z piatkového večera v Bunkri otrasený. Nevie si vysvetliť, akým právom sa čašník rozhodol poštvať proti nemu skupinu adolescentov pre takú malichernosť. "Okrem toho by ma zaujímalo, čo tam vlastne tie deti robili a ako je možné, že im tam čapujú pivo." V podzemnom lokáli sa podľa neho skrýva neobmedzená brutálna sila, ovládaná podľa neho jediným človekom (barmanom) a alkoholom. "Nechápem toho človeka za pultom. Má 27 rokov a takto si dovolí manipulovať s mládežou. Chystám sa na tento stav upozorniť ich rodičov a školu. Nechcem to riešiť cestou odvety. Násiliu chcem predchádzať," tvrdí J. Lukáč.
Barman včera poprel akékoľvek dohady o navádzaní chlapcov na útok. "Keď tu po bitke prišiel s partiou, ospravedlnil som sa mu pred celou krčmou s tým, že to nechá tak a nebude to nikde vyťahovať," tvrdí. Na margo alkoholu, ktorý v Bunkri konzumujú mladiství, sme sa dozvedeli, že nikto mladší ako 18 rokov v Bunkri alkohol nekúpi. Buď tam prídu už napití, alebo nechajú nakúpiť starších známych.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
