to páči alebo nie, nebyť jej trblietania, väčšina z nás by sa asi tak skoro nedozvedela, aká krásna a inteligentná kočka sa v našich končinách pohybuje. Ženy pri pohľade na ňu len uznanlivo pokyvujú hlavou a muži si prajú zažiť aspoň pár okamihov v jej blízkosti. Väčšine z nich sa to aj naozaj podarí a ani k tomu netreba až tak veľa urobiť. Stačí si zapnúť o siedmej večer Markízu, nastražiť uši na úvodné spravodajské "hedlajny" a potom si už len vypočuť strohé oznámenie Dnešné Televízne noviny pre vás vysielajú Ľubo Karásek a Marianna Ďurianová (na snímke).
"Som 24-ročná dcéra svojich rodičov, sestra svojich súrodencov, pochádzam z Kremnice, ale moja minulosť sa odohrávala niekoľkými výmenami bydliska medzi týmto mestom a Bratislavou. Pred pol rokom som dostala diplom magisterky psychológie po ukončení fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ešte počas štvrtého ročníka som začala pracovať ako externá hlásateľka v STV a v apríli 2001 sa začala moja kariéra v Markíze," skromne sa nám predstavila pôvodne tmavovláska Marianna.
Jej cesta z STV až na pomyselný televízny Olymp (hlavné spravodajstvo Markízy sleduje denne takme 1,5 milióna Slovákov) sa možno až príliš podobala na limonádovú rozprávku so šťastným koncom. Ako sa však hovorí, jednoducho bola v správnom čase na správnom mieste. Oslovil ju exgenerálny riaditeľ Markízy Pavol Rusko po tom, čo si ju vraj všimol doma pri telke. "Išiel som z kúpeľne do obývačky a dcérka prepínala televízor. Na obrazovke práve M. Ďurianová ohlasovala program. Takto som si ju všimol. Zavolali sme ju k nám do štúdia, vyskúšali pred kamerou a rozhodli sme sa, že to s ňou skúsime. Je to tvár, o ktorej sme všetci presvedčení, že je jednoducho lepšia," vyhlásil Rusko a mal na mysli Marianninu predchodkyňu Denisu Šulcovú, ktorá sa po jej angažovaní musela z postu moderátorky Televíznych novín "odsťahovať" do funkcie hovorkyne istej telekomunikačnej spoločnosti.
Samotná Marianna si na okolnosti svojho "prestupu" k ruskovcom spomína nasledovne. "Jedno pekné popoludnie, keď som mala službu v STV, mi zatelefonovala sekretárka pána Ruska na vysielacie pracovisko, že jej šéf by sa chcel so mnou stretnúť a ponúknuť mi určitú prácu. Termín mi dala na nedeľu, ale keďže ja som považovala nedeľu za čisto súkromný deň, tak sme sa dohodli na náhradnom termíne a napokon sme sa stretli."
Na úvodnom mítingu ju potom P. Rusko pozval na konkurz na "rosničku". V praxi väčšinou ide o dobre vyzerajúce slečny uvádzajúcu správy o počasí. Marianna veľmi dlho rozmýšľala, či má vôbec ísť na konkurz, lebo rosničku ani náhodou robiť nechcela... "Nakoniec som si povedala, že však skúsiť to môžem a poviem im, nech si ma dajú do zálohy pre prípad, že niekedy budú potrebovať novú tvár. Na konkurz išla so mnou aj kolegyňa z STV. V poslednom výberovom kole sme zostali už len my dve. Verdikt komisie znel: Kolegyňa bude robiť rosničku a ja budem moderovať hlavné spravodajstvo. Tak to bola ponuka, s akou som vôbec nerátala..." A potom to už všetko išlo jedna radosť. V marci absolvovala konkurz a v sobotu 7. apríla si už premiérovo zamoderovala. "Odídená" Denisa Šulcová k nej bola veľmi priateľská a bez problémov ju zaúčala do tajov tejto práce.
S niektorými redaktormi potom chodila priamo do terénu, aby spoznala aj bežnú spravodajskú prácu. V začiatkoch jej dosť pomohol najmä s prípravou vstupov kolega Ľubo Karásek. Morálne ju podporoval aj vtedajší šéfredaktor Ľ. Lintner ako aj pani Macháčová, ktorá ju "učila rozprávať". Priznáva, že moderovanie novín dosť zmenilo jej doterajší život, no zároveň tvrdí, že by si dokázala predstaviť aj iné zamestnanie. V priemere sa na obrazovke obajavuje každý druhý deň, pričom každý týždeň sa striedajú s druhou moderátorskou dvojicou P. Švajda A. Parišková.
"Náš pracovný deň sa začína poradou so šéfredaktorom, vedúcim vydania a zmeny, produkciou, grafikmi. Tu sa zadajú hlavné inštrukcie dňa. Potom si spracúvame texty, komunikujeme s redaktormi o ich príspevkoch a píšeme si definitívne "v.o.", teda to, čo večer od nás počujete. No a po správach je to rôzne. Keď nie je redakčná porada, tak si 'môžeme ísť po svojom'. Táto práca je podľa mňa veľmi zodpovedná a baví ma. Takže keby mi hrozil 'vyhadzov', tak by ma to iste veľmi mrzelo, ale určite by sa môj svet nezrútil. Mám totiž plány raz sa venovať aj psychológii, ktorú som vyštudovala. Takže verím, že by som sa nestratila," usmieva sa.
Pri moderovaní sa na rozdiel od niektorých jej kolegýň väčšinou dokáže zaobísť bez breptov. Na druhej strane jej však kritici vyčítajú, že je na rozdiel od konkurenčnej Anetty Pariškovej taká "neživá", ba až strnulá. Ako to vníma Marianna? "Neviem, ako to robím. Jednoducho buď to ide alebo nie. Ale aj mne sa samozrejme občas podarí nejaká tá skomolenina. A možno práve preto menej breptám, že som strnulá. A možno preto som strnulá, aby som nebreptala. No vážne neviem..."
Z prejavov priazne od televíznych divákov "na ulici" má niekedy veľmi čudné pocity, no väčšinou voči nim nenamieta. V zásade však platí, že Marianna Ďurianová na obrazovke a pri prechádzke po Bratislave nie sú príliš identické osoby, hoci... "Už sa mi niekoľkokrát stalo, že ma ľudia spoznali a priznám sa, že som mala z toho zvláštne pocity. Myslím, že v bežnom živote vyzerám dosť odlišne ako na obrazovke. Niekedy však idem z roboty priamo do obchodu alebo do kina, tak som ešte upravená rovnako, ako som bola na obraze. Vtedy sa ľudia obzerajú a vidím, že si niečo šuškajú."
O Marianne Ďurianovej sa v bulvárnych časopisoch nič pikantné nedočítate, keďže si svoje súkromie dôkladne stráži. Hoci sa okolo nej isto krúti aj mnoho celkom slušne zabezpečených mužov, ich prítomnosť ju nedokáže nejako zvlášť rozohniť. Dotyční majú jednoducho smolu, lebo... "Ponuky na sobáš nedostávam, nanajvýš tak na obed alebo večeru. Ale keďže mám už sedem rokov priateľa, s ktorým spolu žijeme v Bratislave, tak ich slušne odmietam. Môj voľný čas sa totiž dosť skresal, takže sa snažím každú voľnú chvíľu stráviť s ním..." rozhodne dodala na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
