ľudí, medzi prvými napríklad aj spisovateľ Ján Patarák a neskôr sa jej chytila dramaturgička a autorka scenárov Alica Takáčová. Hudobne prispeli mnohí vynikajúci textári a skladatelia a nahrávky vznikali v českých štúdiách so skupinou Plameňáci. Medzi prvými bol pražský režisér Ondrej Očenáš s kameramanom Milanom Podsedlým. Neskôr sa striedali Peter Opálený alebo Miro Košický, či Peter Hudák. Spočiatku sa vyrábalo na filmovú kameru a neskôr vždy museli prísť prenosové vozy z Bratislavy, keďže košické štúdio nemalo potrebnú techniku.
Niekdajšie detské idoly už dávno zabudli na spevácku kariéru, žijú zväčša životom na hony vzdialeným svetu populárnych spevákov či hercov. Sú však aj výnimky, dajú sa však spočítať na prstoch jednej ruky, napríklad herečka Zuzka Tlučková, či moderátor Miro Babjak alias Mirec alebo Igor Timko z No Name.
T: Keď režiséri dostanú chuť vraždiť
Tamara ŠpakováČopová sa preslávila duetom so speváčkou Marií Rottrovou. Upísala sa síce televízii, ale vlastne iba náhodou, lebo ju neprijali na filozofiu, kde chcela študovať jazyky. Momentálne je na voľnej nohe a robí asistentku réžie v dabingu. Občas ju dokonca počuť v menších úlohách. K tomu ju však väčšinou musí režisér doslova nútiť. Herecké ambície vraj nikdy nemala. Zastihli sme ju v štúdiu Savid s režisérom Mirom Košickým. Za mikrofónom zhodou okolností stál herec Jožo Úradník.
Na Zlatú bránu majú spomienky všetci traja. "Robil som štyri roky Hlúpeho Jana. A aké boli decká? Vôbec nevyvádzali. Najlepšie bolo, že človek robil jeden ostrý záber 27-krát. A potom konečne, keď bol akože v poriadku, objavili v detailnom zábere, ako si jedno vyberalo šušeň z nosa. Tak sme išli všetko na 28. krát. A ja som pekne krásne zakaždým prenášal ťažkú váhu," zaspomínal si Jožo Úradník.
Kolega Miro Košický má zas skúsenosti režiséra. "Mal som vtedy povesť človeka, ktorý vraždil okolo seba všetko živé. Výtvarníčka vymyslela v jednom pokračovaní obuvníctvo ako obrovské čižmisko s kĺzačkou. A tým deťom nebolo viacej treba. Vždy, keď som nebol v štúdiu, cítil som okolo seba nejaké zvláštne napätie. Ale čuduj sa svete, pracovali sme pokojne. A keď sme vydržali aj na druhý deň, niekto mi hovorí: Sklamal si nás, lebo si zatiaľ nikoho nezabil. Nedávno som tiež niečo robil s deťmi a mal som pocit, že sa otočím a ujdem. Dodubasilo sa ich naraz do štúdia 12, až mi prišlo zle," priznal sa.
"Ten, kto to zažil na vlastnej koži, vie o tom svoje," dáva mu za pravdu Tamara Čopová. "Mali sme vtedy asistentku réžie Violu Gavalovú. A robili sme jej strašné prieky. Užila si s nami dosť. Naháňačky za chlapcami po hotelových izbách, nočné námatkové kontroly a podobne. Chalani objavení v skrini. Boli sme strašní, najmä keď sa začala puberta. Vždy sme sa tešili, keď sa nám podarilo ju napáliť. A potom, keď som už pracovala v televízii, sme sa po rokoch stretli v jednej kancelárii ako kolegyne. Dokonca som od nej vyfasovala zlatobránske deti, keď odchádzala. Igor Timko, David Úradník, to boli strašné časy, všetko mi to vrátili.…Robili mi presne to isté, čo sme vystrájali my. Plakala som režisérom na pleci," hovorí Tamara.
Odvtedy, ako spievala s Marií Rottrovou, už ubehlo veľa rokov, ale priateľstvo pokračuje dodnes. Dokonca sa jej podarilo pred pár rokmi pri upratovaní televízneho archívu objaviť unikátny záznam ich spoločného vystúpenia na polorozpadnutom celuloidovom páse. Kópiu majú teraz iba ony dve. Duet sa volal "Až přijde tvůj čas" a Tamara spievala o tom, že túži byť speváčkou. Nikdy ňou však v skutočnosti nechcela byť. "Možno, že keby to bolo dnes, našiel by sa niekto, kto by ma podchytil. Ale vtedy bolo všetko iné. Museli sme sa predovšetkým v škole učiť, lebo nás kontrolovali. Akonáhle sa vyskytol problém, bolo zle," spomína si Tamara Čopová. Spoločným pocitom "zlatobráncov" je však rýchlejšie stratené detstvo. "Točíš, korepetuješ, nahrávaš stále dokola, si vo svete dospelých a nemáš čas byť s rovesníkmi. Medzitým sa učíš, nemôžeš ísť na dvor medzi vrstovníčky a tie ti ešte k tomu závidia. Začína sa to učiteľkami a končí žiakmi. A v štrnástich zistíš, že si pripadáš ako devätnásťročná. Máš pocit, že vieš takmer všetko," konštatuje.
Vianoce 2001/iveta palačová/ Rotrová/ Tamara Čopová 5 Judy/
Rottrová: Tamara Špaková s Marií Rottrovou
Tamara Čopová v dabingu štúdia Savid
T: Nie ste vy tá Ivetka zo Zlatej brány ?"
Pehavá dvojica sestier Palčových ťahala v Zlatej bráne roky. Staršia Ivete bola typickou detskou hviezdičkou, prudko zažiarila, zaujala pesničkou Herečka a dokonca sa ňou takmer stala, keďže ju často obsadzovali v inscenáciách a vo filmoch. Zahrala si v snímke Sneh pod nohami s Michalom Dočolomanským v hlavnej úlohe a v českom Trháku.
"Mali sme tam jeden krátky spievaný vstup s Tamarou Čopovou, sestrou Evou a Imkom Eperješim. Boli to nezabudnuteľné zážitky nakrúcať medzi takým množstvom známych hercov a spevákov," hovorí Iveta, ktorú však napokon na hereckú školu nezobrali. A potom sa už ďalej nepokúšala, keďže nebola presvedčená o tom, či vôbec chce robiť herectvo. Keby vraj už vtedy jestvoval muzikálový boom, určite by sa uplatnila. Podľa nej bola najväčším talentom spomedzi detí Zuzka Tlučková. Najlepšie spievala Tamara Špaková a ona bola kdesi medzi tým.
Ale v Zlatej bráne účinkovala až do dospelosti. Dokonca už mala prvé dieťa. Vďačí jej dokonca za svojho životného partnera Jožka Bernátha. Našiel si ju na obrazovke a poprosil režiséra Mira Košického, aby mu sprostredkoval stretnutie. Podarilo sa až na niekoľko neúspešných pokusov. Dnes spolu podnikajú v hoteliérstve. Prenajali si bývalú chatu Hutných stavieb na Zlatej Idke. "Jožko je doslova posadnutý mojimi výstupmi. Keď som dlhšie preč, trápi okolie neustálym prehrávaním mojich pesničiek alebo videonahrávok," prezrádza Iveta.
Či ju spoznávajú aj dnes? "Prichádzajú k nám na chatu rekreanti a niektorí najmä z mojej generácie ma oslovia: 'Nie ste vy tá Ivetka zo Zlatej brány?' Asi preto, že som ostrihaná nakrátko a mám podobný účes ako vtedy," tvrdí Iveta, ktorá si už na kariéru malej hviezdičky spomína, iba keď niekto nakriatne reč o Zlatej bráne. So svojím životom je spokojná a s myšlienkami o sláve sa už dávno vysporiadala.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
