tratiach. Po minulé roky úspešne reprezentoval Slovensko na podujatiach v Slovinsku, Chorvátsku, Česku, Maďarsku a Švajčiarsku. V predminulej sezóne absolvoval Miko Rýzek, jeden z najmladších pretekárov štartového poľa, posledné preteky seriálu majstrovstiev Slovenska, a to bol jeho jazdecký debut medzi slovenskou špičkou. Tu ukázal svoj nesporný talent a obsadil v silnej konkurencii 2. miesto v divízii III do 3500 ccm. Napokon, má sa od koho učiť, veď jeho otec Milan Rýzek, patril k svetlým zjavom ešte nedávnej histórie slovenského autokrosu. Na svoju vlastnú kariéru spomína takto: "Moje začiatky boli asi také, že v roku 1987 sme kúpili za 4 tisícky prvého wartburga, buginu, a na ňom sme sa učili aj majstrovať, aj jazdiť. Postupne sme to krok za krokom dopracovali až k roku 1992, keď som sa vlastne stal reprezentantom a jazdil som až do roku 1994. Prvé skúsenosti s pretekaním som však nadobudol ako spolujazdec Janka Baumgartnera na Trabante, čo možno dnes už vyvoláva úsmev. On bol vždy veľký nadšenec rely a aj mňa priviedol k tomuto športu. Vedno sme to tiahli päť rokov. Vždy ma to však lákalo za volant a po tých piatich rokoch som zvažoval, či radšej nekúpiť nejakú lacnejšiu buginku, ktorú si aj sám odšoférujem," hovorí Milan Rýzek, ktorý za najväčší úspech vo svojej autokrosárskej kariére pokladá 3. miesto na ME družstiev v Novej Pake v roku vzniku samostatného Slovenska. V posledných rokoch sa však preorientoval Rýzek senior skôr do funkcie manažéra a k autokrosu priviedol aj svojho syna Mika. "Najprv sme si to len skúšali, pripravovali sa a trénovali, aby sme zistili, či to má budúcnosť," hovorí Milan Rýzek. "Výhodou je, že máme techniku doma, veď sme len vlastne upravili a vylepšili tú, s ktorou som pretekal ešte ja, teda Tatru 3500 s pohonom na všetky štyri kolesá. Neriskovali sme hneď od začiatku veľké ekonomické náklady, kým sme nemali istotu, či ideme správnou cestou. Pravda, Miko má predsa len iný štýl jazdy a dnes sa vôbec preteká iným spôsobom ako za našich čias, a to si žiadalo aj úpravu auta. Podstatné je, že v synových rukách funguje," hovorí M. Rýzek starší.
Naslovovzatí odborníci už dnes tvrdia, že ak mladý Prietržan pôjde aspoň približne v otcových šľapajach, rysuje sa nám na Slovensku jeden z mála nových talentov. "Pre mňa je veľkou výhodou, že mám doma takéhoto poradcu i vzor, ktorý vlastne prešiel tri motoristické disciplíny - rely, autokros a kopce, pričom veľkou pomocou je pre mňa aj náš šéfmechanik Miro Janšák," pochvaľuje si domáce zázemie Miko Rýzek. "Začal som v divízii III do 3500 ccm, pretože podľa môjho otca je to najlepší základ pre ďalší výkonnostný posun. Samozrejme, rád by som sa dostal čo najvyššie, ale o tom je privčas rozprávať. Oboch nás ešte čaká dlhá cesta a ja som len na jej začiatku. Zanedbávať ale nemôžem ani školu, v súčasnosti študujem na Strednej škole podnikania v Senici. Autokros je síce úžasný šport, ale človek musí myslieť aj na iné veci," tvrdí mladý pretekár. Podľa jeho vlastných slov ho iné automobilové disciplíny príliš nelákajú. Podobne ako otec, zhliadol sa vo "formule v teréne" a rád by po čase prešiel do divízie D3 do 4000 cm3. Aj my mu, pochopiteľne, budeme držať na tejto ceste palce, veď je to napokon jedna z lastovičiek, po ktorých pri známej absencii mladých slovenských talentov volajú lídri domáceho autokrosu.
Autor: ena
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
