Zo 44 žiadostí tohoto typu adresovaných mestskému úradu pochádza až 40 od jedného jediného adresáta," informoval nás primátor Kežmarku František Grohola.

Podľa jeho slov, spomenutý pán sa najčastejšie zaujíma o spor mesta so susednou obcou Ľubica o vlastníctvo pozemkov na miestnom sídlisku Juh. Ďalšie sa týkajú činnosti mestského úradu i samotného primátora.

"V niektorých chvíľach sme doslova zahltení požiadavkami. Jeden jediný list máva spravidla viacero strán, na ktorých sa nachádza množstvo rôznych otázok," konštatoval primátor a dodal, že osobne proti právu na informácie zo strany mestských úradníkov nič nenamieta. Návrh na zmenu zákona však podá najmä preto, aby nedochádzalo k zneužívaniu platnej legislatívy na paralyzovanie práce úradu, resp. na vybavovanie osobných účtov, pretože spomenuté viacstranové listy nezriedka obsahujú aj "tvrdšie formulácie či dokonca invektívy."

"Pán primátor je vo svojom odhade mojich žiadostí priveľmi skromný. Za celý rok som mu ich adresoval asi 270. Prečo je to tak? Predsa preto, že na svoje otázky nedostávam adekvátne odpovede. V niektorých prípadoch sa na tú istú vec musím pýtať aj zopäťkrát. Vo väčšine prípadov je naša vzájomná korešpondencia o permanentnom potvrdzovaní a vyvracaní dohadov," povedal nám Kežmarčan Jozef Jordán, ktorý je najvytrvalejším žiadateľom o odpovede na svoje otázky, ktoré striedavo adresuje nielen mestskému úradu, ale aj miestnemu orgánu štátnej správy, čiže okresnému úradu.

"Ako občan mám predsa právo vedieť, koľko má mesto k dispozícii plynových masiek. Zistil som, že nikto z kompetentných to nevie. K tejto otázke ma inšpirovala nedávna hrozba bakteriologickej vojny. V tejto súvislosti som sa tiež zaujímal o kapacity podzemných úkrytov. Vysvitlo, že mesto žiadne nemá. Myslím si, že ľudia by o takýchto veciach predsa mali byť informovaní," zdôvodnil svoju nezvyčajnú aktivitu priebojný Kežmarčan.