variácie spojené s umiestnením či neumiestnením jednotlivých adeptov neustávajú. Aj tentoraz sa medzi ocenenými ocitli i východniari a premiéru zaznamenal športový kulturista Igor Kočiš (na fotografii), člen Pro Body Košice, ktorý obsadil ôsmy stupienok. O desať hlasov predstihol známu vodácku dvojicu Vala Slúčik, čo môže považovať za malé víťazstvo, ale pri podrobnejšom pohľade a dlhšom pristavení sme sa dopátrali niektorých zaujímavých skutočností. Aj v nich sme sa vedno "štúrali".

"Vieme, v akej pozícii kulturistika je. Nie je to olympijské odvetvie, preto je hodnotená tak ako je, ale napriek tento rezultát ma potešil, lebo ocitnúť sa medzi elitou Slovenska nie je zanedbateľná vec. Pre mňa bolo podstatné to, že ma berie okolie, uznávajú žurnalisti a čo robím, má význam. O to ťažšie to budem mať nabudúce, lebo sa bude odo mňa čakať ešte viac." poznamenal Igor. Snažili sme sa ho vyprovokovať faktami. Predsa len získať v jednom roku titul majstra sveta a rovnako dominovať na Svetových hrách (čo je vlastne svojím spôsobom olympiáda, lebo sa na nej prezentuje výkvet zemegule v tých športoch, ktoré nemajú ešte miesto pod piatimi kruhmi) je vskutku unikát. Nečakal preto väčší nárast hlasov, lepšie umiestnenie? "Sklamaný nie som. Anketa sa robila na základe postoja športových novinárov. Každý v najlepšej desiatke dosiahol taký triumf, na základe ktorého sa tam prebojoval a zaslúžil si miestenku." Nadhodili sme mu však dve mená patriace Pálffymu a Moravčíkovi, teda hokejistovi i futbalistovi, ktorí predstihli Igora, no boli členmi kolektívov, ktoré dieru do sveta neurobili... "Rozmýšľal som tiež nad tým, aké sú vlastne kritériá pri posudzovaní vyznavačov týchto odvetví. Ktovie, možno sa zohľadnili góly, body či iné štatistiky." Už niekoľkokrát odznelo aj z úst tých, ktorí sa v ankete objavili, že je to do veľkej miery záležitosť sympatií. Náš líder z pódia spozornel a pritakal. Súhlasil s tým, že daktorí športovci sú obľúbenejší u novinárov, iní menej. "Napriek tomu sa domnievam, že aj tak je to všetko objektívne." Pristali by ste na akési referendum, aby sa mohli vyjadriť všetci fanúšikovia u nás? Myslíte si, že vám by to pomohlo? "Ktovie. Možno by som naozaj dostal toľko hlasov, aby som skončil ešte lepšie než teraz." Nehodlali sme spochybniť, že uplynulá anketa nebola kóšer, no naozaj veľa záleží aj na maličkostiach. Trebárs v tom, že kulturisti majú za rok len veľmi málo akcií. Slovenský šampión sa vlastne vlani prezentoval iba na dvoch elitných zápoleniach, inak o ňom nebolo vôbec počuť. O plavcoch, tenistoch či ďalších sa to nedá povedať, sú viac na očiach, častejšie prichádzajú k slovu. Ich mená sú zviditeľnenejšie, fotografie neraz zapĺňajú stránky tlače, obrazové šoty vyrábané ako na bežiacom páse nechýbajú v televízii. To všetko sa podvedome vrýva do šedej kôry fanúšikov, ale i profíkov. Ľahšie sa dá spomenúť na tisíckrát opakovanú vec, než na sporadicky vytiahnutú. "Súhlasím, náš imidž je limitovaný počtom podujatí a nemôžeme sa porovnávať s inými."

Mimochodom, na otázku, či vie, ktorý kulturista bol naposledy v rebríčku TOP 10, Igor bez zaváhania odpovedal, že Jaro Horváth. Nuž, tento ďalší košický vynikajúci borec sa dostal do vybranej spoločnosti štyri razy (1995, 1996, 1997, 1999), pričom dvakrát bol štvrtý. Z kulturistov ešte v prvom ročníku ankety v roku 1993 si účasť na gala programe vybojoval Adam Cibuľa (tiež 4. priečka). Horváthove zlato z MS bolo teda dva razy lepšie "predané" než Kočišove. "Zhováral som sa s Jarom na túto tému, hovoril mi, že vtedy výsledky slovenských reprezentantov vo všeobecnosti neboli také oslnivé."

Slovenský kulturista číslo jeden za rok 2001 je úprimný chlapík a nezatĺkal pravdu, keď sme ho nakriatli, aby sa priznal, či vôbec s visačkou člena najúspešnejších slovenských športovcov rátal. "Vzhľadom na dosiahnuté výsledky som s tým pravdu povediac trochu i kalkuloval." Ktovie, možno ak potiahne šnúru titulov majstra sveta, dostane sa aj na samotný piedestál. Verí tomu? "To je ťažká otázka, námet na diskusiu, či by sa to bralo do úvahy. Možno to vyznie skepticky, ale asi by mi to nepomohlo. Veľa záleží na spomínaných sympatiách, propagácii daného odvetvia."

Slúži však ku cti vyznavačom formovania svalov, že sa neženú za poctami a medailami. Ak raz prepadnú tejto záľube, robia ju bez ohľadu na ligotavé bonusy. "Akurát s tým rozdielom, že by som si v takom prípade dával ciele, čo hodlám dosiahnuť a za aký čas. Potom by som uvidel, či má význam až takto drieť," dodal borec, ktorý od augustového a novembrového triumfu nepocítil žiadne zmeny vo svojom živote. Na Silvestra si pripil so šampanským s kamarátmi na zdravie, úspechy a lásku. Podľa toho, ako pokojne rozprával, zdá sa, že zatiaľ mu z toho nič nechýba. A to je dobre.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.