Nature.
U druhu Corvus moneduloides, žijúcom na Novej Kaledónii, si všimli, že jeho zástupcovia používajú pri narábaní s listami stromov pravú stranu zobáka častejšie ako ľavú. Z listov vyrezávali časti, ktoré použili ako jednoduché nástroje na chytanie hmyzu.
Podľa biológa Gavina Hunta je možné, že praváctvo alebo ľaváctvo majú všeobecnejší pôvod než sme si doteraz mysleli. Pravdepodobne sú výsledkom schopnosti vykonávať rad komplexných činností.
Postup zhotovovania nástrojov vranami je podľa Hunta jedinečný. Dokonca ani u šimpanzov nebolo zaznamenané takéto správanie. Štatistické vyhodnotenie tvaru a štruktúry zvyškov nazbieraných listov ukázalo, že vrany používajú viac pravú stranu zobáka. Toto uprednostňovanie však nie je tak výrazné ako u človeka.
Vedci si doteraz mysleli, že sklon k praváctvu súvisí so schopnosťou reči. Rozprávanie je totiž záležitosťou tej časti mozgu, ktorá kontroluje pravú stranu tela.
Vykonávanie radu komplexných činností vedie podľa Hunta buď k výrobe nástrojov, alebo k vzniku reči. V oboch prípadoch sa lepšie výsledky dosiahnu vtedy, keď sa sústredenosť koncentruje do jednej polovice mozgu. Uprednostnenie jednej strany je vedľajším produktom tohto procesu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
