Domorodci najmä v Indii využívajú tieto prírodné materiály dodnes. Ďalším prastarým dopravným prostriedkom bolo kanoe, ktoré si domorodci dlabali zo stromu. Na výrobu člnov sa využívala aj koža zvierat, ktorú pripevnili na drevený rám.
Veľký pokrok vo vývoji námorníctva a lodnej dopravy znamenal vynález stehovky, približne tisíc rokov pred našim letopočtom. Bola to plachta upätá na stehoch a na lanovej výstuhe stožiara. Podstatný pokrok v lodnej doprave nastal v osemnástom storočí. Dôležitú úlohu zohral vynález parného stroja a zdokonalenie výroby železa. Napriek tomu sa lode s parnými strojmi rozširovali pomaly. Loď Great Eastern prvýkrát spustili na vodu v roku 1858. Motory dosahovali výkon až osemtisícdvesto koní, plocha plachiet mala viac než päťsto štvorcových metrov. Jednu z prvých nákladných lodí vyrobili v roku 1890 - vážila vyše šesťtisíc ton. Na snímke môžeme vidieť plachetnicu typu Clipper z devätnásteho storočia. Bola rýchla, ale sa na ňu zmestilo iba málo tovaru. Takýto typ lode sa väčšinou používal na dopravu čaju a vlny z Orientu.
V devätnástom storočí sa začali objavovať lode s oceľovým trupom, no ešte stále sa na stavbu lodí využívalo drevo a koncom storočia oceľ. Takto zdokonalený dopravný prostriedok už bol omnoho komfortnejší, než jeho predchodcovia. No napriek tomu ešte stále bolo čo ďalej zdokonaľovať. Začiatkom dvadsiateho storočia nahradila turbína už zastaralý trojvalcový parný stroj. Na výrobu pary sa namiesto uhlia začala používať nafta.
Parný stroj bol na svoju dobu skvelým vynálezom, no v krátkom čase ho vytlačili dokonalejšie zariadenia. Na lodiach sa objavil dieselový motor, ktorý bol komfortnejší a zaberal menej miesta v strojovni. Pri stavbe lodí sa konštruktéri snažia dosiahnuť čo najlepšie vlastnosti plavidla. Lode majú prúdnicový tvar najmä preto, že medzi plášťom lode a vodou vzniká trenie. Veľkosť trenia pôsobiaceho na plášť závisí najmä od rýchlosti lode. Veľmi dôležitým parametrom je aj veľkosť ponornej plochy. Pri plavbe vzniká za kormou lode nežiaduce vlnenie, ktoré je potrebné čo najviac eliminovať. Rýchlosť lode sa udáva v uzloch, pre zaujímavosť 1 uzol je 1852 m/hod.
Konštruktéri myslia aj na bezpečnosť plavidiel, preto by mala mať každá obchodná loď takzvanú Plimsollovu značku. Značka určuje prípustný ponor lode, čím vymedzuje vzdialenosť medzi čiarou prípustného ponoru a palubnou líniou. Samotnú značku tvorí krúžok, ktorý môžeme vidieť na obrázku. Pre tropické vody, slanú a sladkú vodu sú určené značky T a F. V severnom Atlantiku sa v zime námorníci orientujú pomocou značky WNA.
Človek sa od nepamäti snažil vyrábať vodné dopravné prostriedky. Konkrétny vynálezca neexistuje, lebo ľudia sa plavia po moriach a riekach od nepamäti. Niektoré technické vymoženosti modernej doby nepriamo vplývajú na vývoj námornej dopravy. Nepotopiteľná loď neexistuje! Dôkazom je aj Titanic, ktorý stroskotal napriek svojej dokonalosti a údajnej nepotopiteľnosti. Moderná výpočtová technika je dobrým pomocníkom na šírom mori, no aj tam opatrnosť nepodceňujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
