Teraz sa zastavíme práve pri týchto platidlách (tieto bankovky sú dosť rôznorodé, najmä z výtvarného hľadiska) najprv pri dvojkorune s dátumom 1.3.1917. Funkciu zákonného platidla na území ČSR spĺňala od 28.10.1918 do 14.10.1919. Výtvarný návrh vyhotovili dr. Rudolf Junk a Rudolf Rőssler, rytecké práce Ferdinand Schinbrőck. Celá bankovka je farebne ladená do červena. Ako v každej pracovnej sfére, tak aj pri výrobe bankoviek dochádza k chybám. Na niektorých dvojkorunách je pri podpise uvedený chybný názov "Genenalsekkretär". K takejto pravopisnej chybe došlo zrejme nepozornosťou zodpovedného pracovníka.

Po vzniku nového československého štátu chcel vtedajší minister financií Dr. Alois Rašín zlepšiť ekonomickú situáciu a chcel sa čo najskôr zbaviť už aj tak zastaralej rakúsko-uhorskej meny. Snažil sa znížiť objem obiehajúcich bankoviek a zabezpečiť optimálne množstvo peňazí v obehu. Snahou prvého ministra financií bolo vydávať iba bankovky s obchodným krytím. Chcel stiahnuť valuty a obchodovať iba s devízami, jeho plánom bolo nepožičiavať štátu pomocou emisného úveru. Minister chcel dosiahnúť aktívny štátny rozpočet. Nie všetko sa z toho podarilo realizovať, no napriek tomu Rašín bol úspešný. Koruna mala síce horší kurz ako pred vojnou, ale situácia bola dosť dobrá.

Ľudia v dôsledku menovej reformy prišli o svoje úspory. Tí šikovnejší sa veľmi skoro vynašli. Jednokorunové a dvojkorunové bankovky dopravovali vo vreciach a na kočoch, aby ich zhodnotili v ČSR. V Maďarsku sa vyvinula hyperinflácia, situácia bola pre špekulantov v ČSR ideálna. Snahou každého štátu je ochrana vlastnej ekonomiky zavedením novej meny. Situácia bola po rozpade monarchie špecifická, menová reforma mala svoje nedostatky. Tí šikovnejší slabiny menovej reformy využili. Boli takí čo prišli o všetky svoje úspory, ale aj takí čo zbohatli...