patriť minulosti. Kalendáre však netreba vyhodiť- naše deti a vnúčence bude i po rokoch podistým interesovať, podľa akého kalendára a ako sme žili na prahu nového storočia a tisícročia. Môže sa stať, že potomkovia budú nad našimi kalendármi stáť v takom úžase ako dnes my nad najstaršími kalendármi sveta.Za také sú považované kosti so zárezmi, nájdené v Európe. Pochádzajú spred dvadsaťtisíc rokov z doby ľadovej.
Ani naši predkovia našťastie všetky použité kalendáre nepovyhadzovali, preto môžeme dnes zalistovať v zaujímavej kalendárovej histórii.
Vytvorenie kalendára už pred 4 000 rokmi považujú niektorí bádatelia za najvýznamnejšie dielo staročínskej vedy. Číňania doň zakotvili detailné poznatky o prírode, sezónach, ročných obdobiach a potrebách poľnohospodárstva. Svoje kalendáre mali aj ďalšie staroveké civilizácie - Inkovia, Mayovia, Aztékovia, Sumeri, Egypťania, Židia. Traduje sa, že zakladateľom rímskeho kalendára bol kráľ Numa Pompílius, ktorý údajne vládol od r. 715 do r. 673 pred našim letopočtom. Bol to vraj on, kto pred marec, ktorým rímsky rok predtým začínal, zaviedol január a február. Vydavateľom prvého kalendára bol pravdepodobne známy rímsky básnik Ovídius Naso, ktorý napísal brožúru s názvom Fasti - bola popisom rímskych náboženských sviatkov v prvej polovici roka s vysvetlením ich pôvodu. Ovídius toto dielo nedokončil. Rimania dali kalendáru aj meno - keďže obsahoval informácie o hrách, obradoch, pamätných výročiach, o trhoch - boli to však vlastne knihy o pohľadávkach rímskych bankárov. Kalendami sa nazývali prvé dni v mesiaci a tie už vtedy bývali termínom pre platenie inkasa, úrokov a dlhov...
V stredoeurópskom priestore patria k tým, čo sa pýšia najstaršími tlačenými kalendármi naši českí susedia. Už krátko po Guttenbergovom vynáleze kníhtlače, prisťahoval sa z nemeckého mesta Pasov na Šumavu, do Vimperku tlačiar Ján Alacraw. V novom prostredí sa uviedol najprv dvoma latinskými knihami a potom vydal pre rok 1485 prvý český tlačený kalendár. Po ňom nasledovali ďalší kalendároví vydavatelia- o štyri roky neskôr vydal kalendár Mikuláš Štetina v Plzni - obsahoval aj rady lekára a astronóma majstra Vavrinca z Rokycian. Aj také, ktoré vyznačovali dni, vhodné na vtedy rozšírený terapeutický zákrok- púšťanie žilou. Mnohí prví zostavovatelia kalendárov zaujali svoje okolie pozornými záznamami o počasí - poznatky potom zhrnuli do dlhodobejších kalendárov- i kurióznych storočných. Jedným z takýchto uznávaných kalendárových meteorológov bol v r. 1652-1670 i Mauricius Knauer, opát cisterciánskeho kláštora z Bavorska.
Kalendáre oddávna obsahovali množstvo podobných veľmi užitočných a praktických informácií a v žiadnom, na rozdiel od niektorých dnešných, nechýbali ani astronomické informácie a svedomite vyznačené fázy spolupútnika našej Zeme - Mesiaca. Málokto vie, že nie všade na svete obsahovali kalendáre krstné mená a niekde ich nenájdete, s výnimkou cirkevných, uvedené ani v súčasnosti.
Vydavatelia múdro nechávali v každom kalendári aj voľný priestor- deduškovia tam vďačne písali kapitolky z rodinnej histórie, dáta narodenia potomkov ale i praktické informácie. Napr. aké bolo kedy počasie a či sa potvrdila platnosť pranostiky, zaznačovali si dátumy veľkých búrok, krupobití, povodní či katastrofálneho výskytu hlodavcov i praktickejšie fakty, napr. ceny dobytka, obilia i to, kedy kontaktovali kravku s bujakom...V kalendároch vždy bývali aj miery a váhy a rôzne cenníky. Kalendárový boom zasahoval postupne všetky profesie i konfesie a ustanovizne. Kalendáre vydávali jednotlivé cirkvi a náboženské spoločenstvá, univerzity i známe manufaktúry a cechy. Vlastných sprievodcov na každý deň so špecializovanejším obsahom začali vydávať remeselníci, živnostníci, advokáti, svoju históriu majú kalendáre pre ženy - s podrobnými návodmi na pestovanie krásy a udržiavanie kroku s módou. Obľube sa tešili aj kalendáre pre roľníkov i kuchárske, záhradkárske, hubárske, astronomické, astrologické, liečiteľské a mnohé iné. Kalendárová sláva sa postupne premietala i do ich stvárnenia a formy. K nástenným, obľúbeným už v 15. storočí, pribúdali brožúrkové ročenky, vreckové, stolové - a v novších časoch i elektronické kalendáre.
Už v minulosti patrilo k dobrým mravom posielať kalendáre priateľom, známym i obchodným partnerom ako darček k novému roku. Medzi najpopulárnejšie a najrozšírenejšie donedávna patrili kalendáre od majstrov- kominárov. Vzhľadom na fakt, že ich kominárska profesia je dodnes symbolom šťastia, bývali vysoko cenené a kraľovali v každej kuchyni. Kalendár bol aj vhodnou formou nesmrteľného "všimného" -história vraví o istom majstrovi Bacháčkovi z mesta Příbram, ktorý posielal okrem obyčajných kalendárov vybraným ľuďom aj vzácnejšie exempláre - viazané v zlate. Kalendárová obyčaj sa zachovala dodnes- a tak po 1. januári roku 2002 nebude nový nepopísaný kalendár či diár chýbať v žiadnej rodine.
V novom storočí a tisícročí kalendár pravdepodobne poznove zmení svoju tvár. Už súčasníci diskutujú napr. o tzv. svetovom kalendári, navrhujú medzinárodný fixný alebo perpetuálny kalendár s iným, vraj praktickejším radením dní a týždňov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
