PhDr. Klaudia BUGANOVÁ, etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach
Sviatok Troch kráľov (Zjavenie Pána) je druhým najvýznamnejším sviatkom na konci vianočného obdobia a pripomíname si ho 6. januára. Podľa ľudového podania sa oslavuje pamiatka trojice mágov, ktorí sa do Betlehema prišli pokloniť Ježiškovi. Ich história je zaujímavá. Hovoria o nich evanjelia, ale neudávajú ich počet. Historicky išlo asi o perzských astrológov partského kráľovského dvora. Až raný stredovek ich označil za kráľov a pridal im mená. Najstarší Gašpar sa zobrazuje ako Európan, najmladší Melichar ako Aziat a Baltazár na dôstojnom slonovi zastupuje Afriku. Ich poklona Ježiškovi sa vykladala ako prvý prejav pohanov uznávajúci Kristov božský pôvod. Dary, ktoré králi priniesli - zlato, kadidlo, myrha, vyjadrovali hlbokú úctu. Ak ich máme symbolicky vykladať, tak zlato je darom hodným kráľa, kadidlo sa dáva tomu, kto má mať zbožnú dušu. Myrhu, používanú pri pochovávaní, mu darovali zaiste preto, že aj jeho telo bude smrteľné, ale súčasne aj nepoškvrnené.
Vo Východoslovenskom múzeu sa nachádza vzácny obraz Klaňania Troch kráľov, na ktorom môžeme vidieť ako chápal a vyjadril túto scénu renesančný maliar. Bol to školený profesionál, ktorý si vybral pre biblický výjav dosť nezvyčajný materiál, bielu mramorovú doštičku. Na ňu maľoval olejovými farbami známy výjav. Do prostriedku obrazu situoval svätú rodinu, sediacu Máriu i Jozefa. Obaja držia nahé dieťatko - Ježiša, tento v hravej póze smelo siaha rúčkou za zlatom, ktoré mu podáva kľačiaci kráľ. Gašpar - starý muž v kráľovskom plášti a kožušine si na znak pokory pred božským dieťaťom položil svoju korunu na zem. Králi sú obklopení služobníctvom. Melicharov sluha na ľavom okraji obrazu poslušne drží na uzde dve ťavy. Druhý chlapec mu dvíha vlečku na plášti. Aj ponáhľajúceho sa čierneho Baltazára, ktorý prináša Ježiškovi kadidlo, sprevádza malý černošský služobník.
Hviezda je neodmysliteľný symbol pri vianočných témach Božieho narodenia, Klaňania pastierov i Klaňania Troch kráľov. Patrí k nim preto, lebo podľa učenia cirkvi sa Ježiš prvý krát na zemi zjavil práve v podobe hviezdy, ktorá sa ukázala mudrcom. Podľa zázračne žiariacej hviezdy sa títo muži orientovali. Prekonávajúc bezpečne všetky prekážky sa na rovnaké miesto zišli a vzdali poklonu novonarodenému kráľovi. Hviezdu stvárňovali ako veľkú žiariacu kométu s chvostom.
Svätená voda je taká, ktorá sa svätí v kostole vo sviatok Zjavenia Pána . Posvätenie vody, pre ktorú sa ujal názov trojkráľová, sa podľa prameňov talianskeho humanistu Braccioliniho na našom území uskutočňuje už od 15. storočia. Na byzantskú liturgiu svätenia vody nadviazala grécko-katolícka cirkev. Sviatok sa nazýva Bohojavlenie, Vodochrešča, Jordan a patril k najokázalejším cirkevným i ľudovým slávnostiam. Na dedinách východného Slovenska sa ešte pred niekoľkými rokmi uskutočňovalo slávnostné svätenie vody priamo na potoku. Umiestnil sa tam oltár a vedľa neho sa vysekala diera do ľadu. Kňaz odbavil obrad svätenia vody a všetci veriaci si z nej naberali do nádob. Usilovali sa spolu s ňou vziať aj hrudky ľadu. Ich veľkosť symbolizovala veľkosť budúcoročných zemiakov. Po prinesení vody domov ju zmiešali s múkou a robili znaky kríža na dvere domu a maštale. Verili, že príbytky ochránia pred bleskami a nečistými silami. V súčasnosti sa upúšťa od tejto praxe a kňaz osobne neposväcuje vodu na potoku. No zachovávajú sa určité úkony, ktoré sú zvyškami starodávnej liturgie. V Kojšove ešte stále určitá skupina ľudí považuje vodu na potoku i všetky žriedla za posvätené. Súvisí to s poverou o zázračnej sile vody. Podľa ľudovej viery sa Ježiš v tento deň nechal pokrstiť v Jordáne a vtedy sa voda obrátila a tiekla opačným smerom. Niektorí ľudia sa v tento deň odoberú k miestnemu potoku, kde najprv zaspievajú nábožnú pieseň, pomodlia sa a umyjú vo vode. Túto si naberú do vedier a nádob, odnesú domov a celý deň ju používajú na varenie. Dajú sa z nej napiť dobytku a odložia do menších fľaštičiek, aby mali do zásoby. Počas celého roka má táto voda mnohoraké využitie.
V rímsko-katolíckych obciach sa svätenie vody uskutočňuje v kostoloch v predvečer alebo v deň sviatku. Kňaz požehnáva vodu, aby veriacim pripomínala krst Ježiša Krista. S vodou sa posvätí ak krieda a soľ, ktorá sa sype do vody s výzvou, aby dodala vode blahodárnu silu. Voda je pripravená v priestoroch kostola vo väčších nádobách (vane, súdky, plastikové dieže). Z nich si ľudia naberajú vodu do menších nádob, prevažne fliaš a odnášajú domov. Každý si môže nabrať ľubovoľne aj niekoľko litrov.
V Kavečanoch si najmä starí ľudia berú domov aj objemnejšie množstvo vody "bo znaju naco ju maju chasnovac". Keď ju donesú domov, "samo perše pošveca šicko, i chižu, i statki, obejdu cali dum, žebi Perun do ňeho ňeudrel." Touto vodou pokropia aj vianočný stromček a trocha sa z nej napijú.
V minulosti ľudia na dedinách odkladali trojkráľovú vodu na viditeľné miesto, "abi bula furt pot rukami". Časť z nej odliali do sväteničky, ktorá visela pri dverách. Dodnes sa najstaršia generácia pravidelne prežehnáva touto vodou pri odchode z domu. Do trojkráľovej vody ponárali zelený konárik a pokropili viackrát všetky kúty izby. Niektorí najstarší si pamätajú, že vodou sa vykropila aj studňa, aby v nej voda nevyschla. Zvyklo sa hovorievať, že "pošvecena voda" musí byť stále po ruke, lebo aj čert zďaleka obchádza dom, z ktorého cíti jej vôňu.
Písmená G+M+B sú skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat, čiže v preklade Kristus, požehnaj tento dom. Medzi ľuďmi sa však považujú tieto iniciály za začiatočné písmená mien troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára. Nájdeme ich veľmi často na verajach dverí aj dnes. Sú napísané kriedou a spojené obyčajne aj letopočtom. Sú znakom toho, že príbytok posvätil kňaz počas slávnostnej obchôdzky domov na sviatok Troch kráľov. Tento nápis sa nesmie zmazať, pretože ochraňuje dom pred zlými silami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
