malých svalových skupinách buď jednotlivo alebo na viacerých miestach súčasne. Hovoríme im tiky. Pohyby sú mimovoľné, čiastočne sa však dajú potlačiť vôľou. Ide o grimasy, žmurkanie, krivenie úst, krčenie nosa, stále smrkanie, akoby dieťa malo niečo v nose, mykanie plecami a pod.
Z psychologického hľadiska posudzujeme tikový prejav ako neprimeraný návyk častejší u chlapcov ako u dievčat. Obyčajne ide o deti citlivejšie a úzkostlivejšie.
Príčiny vzniku tikových prejavov možno rozdeliť do niekoľkých skupín:
1. Ide o formu nadbytočných reakcií. Tak napríklad dieťa v čase akútneho zápalu očných spojiviek sa snažilo zmierniť nepríjemné pocity v okolí očí - žmurkaním. Táto reakcia prinášala úľavu a bola účelová. Po odznení ochorenia sa však pôvodne účelová reakcia stala nadbytočnou, vyvolávajúcou subjektívne a tiež sociálne ťažkosti - výsmech, neustále napomínanie a pod.
2. Tik môže byť pokusom o riešenie konfliktu, napr. u psychomotoricky aktívnejších detí. Ak je ich aktivita brzdená, vyvoláva to v nich konflikt, napätie, ktoré sa prejavuje a manifestuje formou tikového prejavu.
3. Ide o dôsledok psychickej traumatizácie prostredím, v ktorom dieťa žije. Najčastejšie je to rodina.
Najlepšie sa darí odstrániť tikové prejavy, ktoré sú formou nadbytočných reakcií. V prípade psychomotoricky aktívnych detí treba viac zohľadňovať potrebu a túžbu týchto detí po intenzívnejšom pohybe. Netreba ho potláčať, ale usmerňovať do pozitívnej formy napr. športovej činnosti a pod. Najťažšie sa odstraňujú tikové prejavy vyvolávané psychickou traumatizáciou. Tu treba nápravný zásah do citových a spoločenských vzťahov dieťaťa s okolím. Výchovné prostredie treba upraviť v tom zmysle, aby nebolo príčinou konfliktov.
Poradiť sa treba aj s odborníkmi (psychológ, neurológ) a pochopiť jednu dôležitú vec: k tomu, aby sa zmenilo dieťa, sa musia zmeniť aj jeho vychovávatelia.
PhDr. Alexander KVIETOK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
