vysoká 425 metrov. Zaberá stred skalného výbežku Gibraltar s rozlohou 6 km2. Obmýva ho Gibraltarský prieliv a záliv Algecias. Od Španielska toto územie oddeľuje 500 m široké neutrálne pásmo. Najmenšia anglická kolónia, ale svojou strategickou dôležitosťou veľká pevnosť, strážiaca prieliv medzi európskym kontinentom a Afrikou.
Blízkosť Afriky bola dlho osudová nielen južnému Španielsku ale čoskoro celému Iberskému poloostrovu. Od začiatku ôsmeho až do konca 15. stor. tu vládli Maurovia, ako prezývali Európania moslimských Arabov a Berberov. To územie, ktoré obsadil Tarik ibn Sigád v roku 711 so svojou armádou po vylodení v Gibraltare, sa v priebehu storočí zmenšovalo tak, ako rýchlo ho európski kresťania dobývali. V najjužnejšej časti Španielska Andalúzii sa udržali Maurovia najdlhšie a kto chce hľadať zbytky arabskej kultúry, povahových rysov obyvateľstva či arabskú krv na území Európy, nájde to všetko práve tu. Arabskí dobyvatelia so sebou nevozili ženy tak došlo k veľkému premiešaniu. Oženiť sa so ženou románskeho alebo viziótskeho pôvodu nebolo pre tmavších bojovníkov žiadnou hanbou. Treba si uvedomiť, že španielski Maurovia neboli nevzdelanými barbarmi a že naopak, v niektorých vedeckých i umeleckých odvetviach predstavovali vo svojej dobe absolútnu špičku. Od času, kedy poslední Maurovia nedobrovoľne opustili Španielsko, uplynulo pol tisícročie, no ešte hodne dedín na Costa del Sol sa dosiaľ pýši zbytkami arabských opevnení.
Po španielskej vojne o trón v roku 1704 pripadol Gibraltar Anglicku a od roku 1713 má štatút kráľovskej kolónie. Gibraltar má obmedzenú samosprávu. Na jej čele je guvernér, ktorý je aj veliteľom pevnosti. Ako poradný orgán, má gibraltarskú radu. Okrem tohto správneho orgánu má aj ministerskú radu na čele s ministerským predsedom a národné zhromaždenie. Vzorka 50-tisícovej populácie je veľmi pestrá a hoci každý tretí obyvateľ pochádza z Indie alebo z Pakistanu základ tvoria Španieli a Portugalci. Hovoria tu väčšinou po španielsky, hoci úradnou rečou je angličtina.
Pri pohľade na cestu, spájajúcu Španielsko s Gibraltarom, sa ani nezdá, že niekde uprostred nej môže byť hraničná kontrola. Prúdy áut a peších turistov, prichádzajúce zo Španielska do Gibraltaru a opačne, prechádzali veľmi plynule. Turisti, ktorí zabudli alebo si nevšimli, že také niečo existuje, sa museli vrátiť späť do autobusov na španielskej strane pre potrebné doklady. Cesta, ktorou sa pokračuje do Gibraltaru, je súčasťou miestneho letiska a stáva sa, že kvôli pristávaniu alebo štartovaniu lietadiel je uzavretá na potrebnú, bezpečnú dobu. V tom prípade, peší aj motorizovaní návštevníci a domorodci, musia počkať. Samotné mesto je plné obchodíkov, reštaurácií a rôznych lákadiel pre turistov v andalúzskom štýle, prispôsobené čiastočne gibraltarským špecifikám. Turistu prekvapí, keď v obchodoch zbadá cenovky na tovaroch v gibraltarskej líre. No obávať sa netreba. Pokiaľ nemáte miestnu menu, celkom postačia aj španielske pesety. Túžbou turistov, ktorí navštívia Gibraltar, je vystúpiť na vrchol skaly. Úzkou uličkou okolo kostolíka som sa dostal na vyšliapaný chodník smerujúci ku skale. Mnohí turisti sa uspokoja s výstupom len do polovičky, nakoľko africkú pevninu, mesto a prístav Gibraltar dobre vidieť aj odtiaľ. No výstup na vrchol láka a výhľad na okolitú krajinu a more je odmenou za námahu. Na známe gibraltarské opice som nemal šťastie. Ale domorodci v miestnej kaviarničke tvrdili, že ich je tu dosť.
Gibraltar je opevnená námorná a letecká základňa Veľkej Británie. Základom hospodárskeho života je zásobovací a slobodný obchodný prístav s prístaviskami a dokmi, tranzitný obchod a turistický ruch. Je tu zopár malých potravinárskych závodov na výrobu mäsových konzerv, sladkostí, zmrzliny a pražiarne kávy. Skalnatá pôda na celom území neumožňuje ani len malý rozvoj poľnohospodárstva. Prieliv medzi Európou (Gibraltarský) a Afrikou spája Atlantický oceán so Stredozemným morom. Jeho šírka je len 14 km. Zaujímavý pohľad na Gibraltar a na skalu bol z lode.
Loď, na ktorej som cestoval, zakotvila pri africkej pevnine, ale na španielskom území v meste Ceuta. Celé mesto funguje ako voľná colná zóna. Po roku 1415 sa dostalo do rúk Portugalcov. Tí nechali zbúrať mešity a nahradili ich kostolmi. Po kráľovskej svadbe medzi Španielskom a Portugalskom v roku 1580 sa Ceuta stala španielskou kolóniou. Maroko sa snaží tento strategicky dôležitý poloostrov získať, ale zatiaľ bez najmenšieho úspechu. Prístup z pevniny do Ceuty stráži pevnosť Candelero. Námestie Plaza de Afrika je centrom tohto moderného španielskeho mesta. Prechádzkou k starému prístavu môžeme dôjsť k zaujímavému barokovému kostolu Nuestra Seňora de Afrika. Tu som sa rozlúčil s kresťanskou architektúrou. Neďaleko za mestom, po prekročení marockej hranice, ma čakala zaujímavá stará islamská kultúra. Ešte naposledy, hoci len hmlistý a rozlúčkový, ale dobre známy pohľad už z africkej na európsku pevninu Gibraltar.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
