meral 33 metrov a vážil asi 177 ton. Pre porovnanie: najväčším suchozemským živočíchom bol druhohorný jašter Brachiosaurus ťažký asi 50 ton. V súčasnosti je najväčším suchozemským zvieraťom slon africký, ktorý váži 5-6 ton. Vráskavec ozrutný je tiež rekordérom v sile hlasu. Vydáva nízkofrekvenčné "mručanie" a stony o intenzite až 180 decibelov, ktoré počuť na vzdialenosť vyše 30 km. Týmito ohlušujúcimi zvukmi sa zvolávajú členovia skupiny. Okrem toho vydáva signály udieraním chvostu o morskú hladinu.
Vráskavce patria medzi bezzubé veľryby. Ich rybiu podobu spôsobilo prispôsobenie na život vo vode. Od rýb ich (takisto plutvonožce a sirény) rozlíšime podľa chvostovej plutvy. Tá je u morských cicavcov vodorovná, kým u rýb zvislá. Vráskavce sú pomenované podľa hrubých pozdĺžnych vrások na krku a bruchu. Pre ich sivomodrú kožu sú bežne nazývané aj modrá veľryba.
Vráskavce dýchajú cez dva otvory umiestnené až za hlavou. Pri dýchaní sa musia vynoriť. Najprv vydýchnu teplý vzduch z pľúc, ten v mrazivom ovzduší vytvorí nad hladinou gejzír pary vysoký až 8 metrov. Potom sa nadýchnu a potopia. Vedia sa ponoriť do značnej hĺbky, ale zvyčajne plávajú nízko pod hladinou, kde sa sústreďujú húfy krilu, ich hlavnej potravy. Kril je morský planktón tvorený najmä drobnými krevetami a garnátmi. Veľryby jedia i malé rybky a medúzy. Vráskavec ozrutný naraz pohltí niekoľko kubických metrov vody, precedí ju v ústach cez kostice, na ktorých sa zachytí potrava. Kostice sú útvary podobné rozstrapateným hustým hrebeňom z pružnej rohoviny.
Modrá veľryba je kočovníkom oceánu. Pravidelne putuje medzi arktickými moriami, bohatými na potravu, a tropickými vodami, kde sa rozmnožujú. Staršie veľryby chráni pred chladom hrubá vrstva podkožného tuku, tzv. tran, pre ktorý ich lovili. Z Vráskavca ozrutného sa získa až 15 000 litrov tranu. Zdokonalenie techniky lovu veľrýb v 19. storočí takmer zapríčinilo ich úplné vykynoženie. V roku 1960 sa z pôvodných niekoľko sto tisíc jedincov zvýšilo sotva tisíc. Pred vyhynutím druh zachránil zákaz jeho lovu a zásluhou medzinárodnej ochrany sa jeho populácia zvyšuje a nehrozí jej zánik.
Vráskavcom sa časom usadzujú na koži fúzonôžky a riasy. Ich nárasty sfarbujú kožu hostiteľa dožlta a pre toto sfarbenie v minulosti nazývali Vráskavca ozrutného veľryba sírovobruchá. Postihnuté zvieratá sa snažia kožných príživníkov zbaviť tak, že vyhľadávajú ústia riek. Tiež pri iných príležitostiach prejavujú veľryby značnú inteligenciu.
Vráskavce ozrutné sa pária v severných moriach. Brezivosť trvá takmer rok. Samica rodí spravidla len jedno mláďa. Novorodenec sa musí rýchlo dostať k hladine, aby sa nadýchal vzduchu, inak sa utopí. Matka mu pomáha vyplávať hore. Mláďa meria 7-8 metrov a váži 2 tony. Dojčí sa pol roka, denne spotrebuje vyše 100 litrov mlieka. Mlieko obsahuje 50 % tuku a dvojnásobok bielkovín než pri iných cicavcoch. Matka odstavuje polročné mláďa. To ako ročné už dosiahne hmotnosť 26 ton!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
