tejto cirkvi bol zvolený arcibiskup Trojický a Syrakúzsky Lavr, ktorý dostal titul Metropolita východoamerický a newyorský.

"Sme veľmi radi, že nám spasiteľ, náš Isus Christos daroval to veľké šťastie osobne Vás poznať. Všetci si Vás vážime, obdivujeme a máme Vás veľmi radi. Stali ste sa pre mnohých pravoslávnych ľudí na Slovensku symbolom skutočného archanjela božieho, ktorý miluje Boží ľud, vedie ho cez všetky úskalia, ktoré nám pripravuje dnešný život, svet k svetlu Pravdy - k Hospodinovi nášmu Isusovi Christovi. Ste ochrancom Svätého Pravoslávia, dušpastierom, molitebníkom, kazateľom Slova Božieho. Zároveň ste však, drahý Vladyka, nesmierne dobrým, krotkým a skromným človekom. Ste pre nás všetkých vzorom skutočného pravoslávneho kresťana," píšu v posolstve pravoslávni veriaci na Slovensku svojmu krajanovi, Vladykovi Lavrovi z USA.

Jeho Eminencia Vladyka Lavr, občianskym menom Vasiľ Škurla, sa narodil na Nový rok 1928 v Ladomírovej (okres Svidník). Vzostup Vasiľa Škurlu, nášho rodáka, spod Dukly na samý vrch cirkevnej pyramídy bol veľmi ťažký, tŕnistý a namáhavý.

Malý Vasja už ako jedenásťročný vstúpil do monastyru prepodobného Jóva Počajevského v Ladomírovej. Ten začiatkom 20-tych rokov minulého storočia založil archimandrita Vladyka Vitalij (Maximenko). Počas II. svetovej vojny, v lete 1944, sa bratia Ladomírskeho monastiera rozhodli odísť na Západ. S nimi, s povolením rodičov, odišli aj dvaja maloletí chlapci - Vasja Škurla z Ladomírovej a Vasja Vaňko zo Šemetkoviec (teraz archimandrita Flór). Ich cesta do USA viedla cez Nemecko a Švajčiarsko. V roku 1954 v Amerike v Jordanville ukončil Vasiľ Škurla Svätotrojické duchovné seminárium. Už v roku 1944 sa však stal poslušníkom, o tri roky neskôr rjasoforným mníchom a prijal meno Lavr. Mníšskej sľuby (malú schimu) sa mu podarilo zložiť v roku 1949. O rok na to sa stal jerodiakonom, o štyri igumenom. V roku 1966 ho povýšili na archimandtitu a v júny roku 1967 bol vysvätený za biskupa manhattanského a stal sa biskupom Sirakúzskym a Trojickým. Na arcibiskupa bol povýšený v roku 1981.

Vasiľ Škurla je arcibiskupom Sirakúzskym a Trojickým, predstaveným najznámejšieho monastiera Zarubežia - Svätotrojického v Jordanville. Okrem toho je rektorom Svätotrojického seminára, prednášateľom niekoľkých predmetov v seminári, redaktorom cirkevno-spoločenského časopisu Pravoslávnaja Rus, predsedom Fondu svätého pravedného Jána Krondštadského v Utike a tajomníkom Synody biskupov.

Vladyka Lavr strávil desať rokov na poslušaniji v Synode, bol vikárnym archijerejom, ale jeho spojenie s monastierom a seminárom nebolo prerušené. Každý týždeň cestoval autom z New Yorku do Jordanville (štyry hodiny cesty), kde prednášal. Bratia monastiera si jednohlasne vybrali Vladiku Lavra za svojho predstaveného v Jordanville.

Pre duchovenstvo a veriacich synodálneho chrámu v New Yorku nebolo ľahké rozlúčiť sa so svojim váženým a milovaným arcijerejom. Oddanosť zo strany veriacich katedrálneho chrámu možno vidieť aj v tom, že keď sa správa o jeho preložení do Sväto-Trojického monastiera rozšírila v New Yorku, počas veľmi krátkej doby sa zozbieralo okolo tisíc podpisov s prosbou, aby Vladyku Lavra nechali v New Yorku. V prosbách, ktoré boli adresované metropolitovi Filaretovi, sa písalo:

"Táto nečakaná správa nás veľmi prekvapila, obraciame sa k Vášmu Vysokopreosvietenstvu s úpenlivou prosbou: Neberte nám nášho biskupa."

Počas predchádzajúceho režimu nemohol Vladyka navštíviť svoj rodný kraj. Teraz tu prichádza takmer každý rok. Najskôr ide k hrobom svojich rodičov, do rodnej dediny. Dnes je Vladyka Lavr uznávanou osobnosťou vo východnom, no najmä západnom, kultúrnom a duchovnom svete. V deň svojho okrúhleho životného jubilea dostal blahoprajný telegram aj od prezidenta USA.