socializmu, keď bolo potrebné za bežnými vecami mnohokrát obehať celé mesto a často bezvýsledne. Alebo keď zaobstaranie banánov muselo byť vyvážené dvoma hodinami státia v rade, prípadne "motivovaním" svojich známych obchodníkov.
Teraz, keď sme zhýčkaní kedysi neslýchanou ponukou tovarov v supermarketoch (zatiaľ žiaľ až 60 km od Rožňavy), je pre mnohých také čosi šokom. Snáď nie je na tunajšie pomery trúfalosťou požiadavka mať každý deň, či v ktorúkoľvek otváraciu hodinu čerstvý chlieb a pečivo. Štandardne by to malo byť samozrejmosťou. No ako potvrdil aj posledný deň roka, nie je tomu tak. Ľudia chceli utrácať, ale nemali za čo. V obchodoch nechýbali len pekárenské výrobky, ale i mliečne, alebo mäsové. Niekde chýbalo i šampanské. Napríklad poloprázdne regále v M-Markete na Námestí baníkov budili dojem, že tu zastal čas. Obchodníci zo strachu pred stratami nedoplnili tovar, alebo ho jednoducho objednali menej. Výrobcovia, ktorí nemali potvrdené objednávky tiež neriskovali.
Ako sa nakoniec ukázalo všetci strelili capa. Vopred neodhadli situáciu a na poslednú chvíľu ju už operatívne nevyriešili. S dlhým nosom ostal zákazník, ktorý si naivne myslel, že žije v trhovej ekonomike. Omyl však vytrestal i tých z druhej strany pultu. Okrem toho, že sa pripravili o tržby, si ukrojili i kúsok zo vzácnej zákazníckej dôvery. Zdá sa, že si ju nevedia dostatočne vážiť, neuvedomujúc si, ako ľahko sa stráca. Zatiaľ je síce faktom, že Rožňavčania nemajú alternatívu v podobe konkurencie nadnárodných obchodných reťazcov, jej príchod je však len otázkou času. Aby sa podobný trapas ako na Silvestra nezopakoval, stačí pustiť do ospalého rožňavského obchodníckeho rybníka jednu šťuku. Potom sa aj miestni výrobcovia potravín budú musieť obracať, aby niekam vôbec umiestnili svoj často málo kvalitný tovar.
/Autor je redaktorom Hospodárskych novín/
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
