reprezentácie, ktorá, podľa tvorcov tejto agendy, zabezpečí bez výkyvov pokračovanie integračných procesov do NATO a EÚ. Odhliadnuc od preferencií, ktoré sa stavajú na odpor, treba povedať veľmi vážnu vec: Nikto nepracuje proti naplneniu tohto cieľa s väčšou vehemenciou, ako práve politici, ktorí tému rozohrávajú. Predsviatočný čas poskytol ďalší výkričný dôkaz.
Dvadsiateho decembra, tesne pred vianočnou prestávkou, sa realizovali cez Burzu cenných papierov (BCPB) prečudesné obchody; také, aké by v ktorejkoľvek krajine EÚ asi okamžite riešil dozor nad kapitálovým trhom. Stalo sa, že majiteľa zmenilo 21 percent akcií VSŽ, "zaparkovaných" na účtoch Transpetrolu (TP). Prevod týchto akcií bol podmienkou dotiahnutia privatizačnej zmluvy samotného TP (nadobúdateľ ruský Yukos). Temer súbežne, v ten istý deň a za tú istú cenu - 160 Sk/kus - prebehol aj predaj ďalších 11% akcií VSŽ. O kupcoch (kupcovi) sa mihajú iba dohady, nikto sa k akvizícii nehlási. A je možné (na Slovensku), že napriek zákonu, ktorý pri takýchto transakciách zverejnenie nadobúdateľa prikazuje, cieľový nadobúdateľ aj v anonymite ostane. Veď vo svetle okolností, ktoré operácii predchádzali, by bolo skrývanie identity aktérov aj v súlade s logikou príbehu. Všetko nasvedčuje, že ide o špinavú špekuláciu, s nasledovnou pointou: Nepredať akcie tomu, kto najviac ponúka, ale klientom, ktorí stoja politicko-podnikateľsko-záujmovo bližšie tým, ktorí rozhodujú.
Na začiatku stojí predaj hutníckeho jadra bývalých VSŽ US Steelu, keď štát cez TP skupoval akcie tak, aby si odporcovia vstupu Američanov ani neškrtli. Problém je, že TP (čiže štát) platil za kus vysoko cez 200 Sk. Teraz, ako sme si povedali, predával po 160... Keby nemohol lepšie, prosím. Ale mohol - John Goodish núkal, osobne Dzurindovi, údajne až 300 Sk za akciu. Nie je jasné, prečo sa nedohodli, fakt je ten, že keď rozhovory s US Steelom skončili, Goodish ďalej predvídal: "Akcie síce prejdú burzou, nebude to však verejný obchod, ale realizácia súkromnej dohody v pozadí".
Tak aj bolo. Najprv sa rozpútali s akciami VSŽ malé špekulácie. Na normálnom kapitálovom trhu by neznamenali nič, na slovenskom, kde sa obchodujú cca tri akcie denne, sa cena prepadávala - z 280 až po 100 Sk/kus. Doslova všetci analytici hovoria, že ide o klasický manéver burzových švindlerov, ako "vytvoriť" cenu pre konkrétneho záujemcu.
Akurát, že v našom prípade je predávajúcim ŠTÁT. A jeho psou povinnosťou bolo správať sa transparentne a čo možno najvýhodnejšie pre daňového poplatníka. Ministerstvo hospodárstva, zodpovedné za celý obchod, sa tak aj tvárilo; Harach ešte dva dni pred transakciou ubezpečoval, že nedá pokyn na predaj kvôli nízkej cene na trhu. Zrazu ale dal, takže o necelých 48 hodín už hovorca MH tvrdil, že "sa mu zdalo riskantné odďaľovať predaj"... A to aj napriek skutočnosti, že akcie VSŽ chcel na poslednú chvíľu odkupovať prezident VSŽ Bidovský, a to po 200 Sk/kus. Ak Harach hovorí, že "oficiálnu" ponuku VSŽ ministerstvo nedostalo, je smiešny - to akože máme veriť, že nevedel a nepočul, že Bidovský ho zabudol informovať, že sa s ním nevedel spojiť?? (Zabudnime na to, že skupovanie vlastných akcií podnikom je mimoriadne zvrátený typ kanibalizmu.)
Generálny riaditeľ TP Czucz gestikuluje, že tiež nevedel. Je naozaj absurdné, ak svoje kroky nevedia skoordinovať dvaja štátni manažéri vzájomne a s nadriadeným ministrom ešte zvlášť. Lenže tu nejde o neschopnosť koordinácie, ale čosi omnoho temnejšieho. Toho nepriamym svedectvom je aj vynechanie FNM, ďalšieho držiteľa akcií VSŽ (16%), z transakcie, napriek dohode, že s TP sa budú zbavovať akcií spoločne... S pánom Kojdom sa asi ale kupci nedohodli - a Harach na FNM priamy vplyv nemá...
Neopisujeme nič objavného. Viacerí hneď po roztržke Goodish-Dzurinda naznačili scenár, keď sa špekulatívne zrazí hodnota akcií, potom sa zhasne svetlo (preto tesne pred Vianocami, aby sa zmiatli stopy) a masívny balík poputuje k priekupníkovi, u ktorého prípadná stopa aj skončí... Pokiaľ ide o hýbateľov a vykonávateľov, v tipoch sa spomínali i spomínajú temer všetky silnejšie podnikateľské skupiny, ktoré na Slovensku pôsobia. Predovšetkým tie, u ktorých je najčitateľnejšie prepojenie na SDKÚ...
A sme na začiatku. Môžu Dzurinda s Miklošom od svitu do mrku rozprávať o "nedôveryhodnosti HZDS", a že "Mečiar sa vôbec nezmenil" a podobne, keď pred zrakmi voličov sami stierajú rozdiely medzi garnitúrou vlastnou a tou bývalou. Pri pohľade na tento "švindelpetrol", slogan o "kontinuite vládnutia" pôsobí priam komicky; jediné, čo občana taký čas napadá, je kontinuita kradnutia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.